Keď Zoltán Demján ležal doráňaný pod stromami neďaleko Yosemitského národného parku po tom, čo dvadsať metrov padal zo strmej skalnej steny, rozhodol sa, že s horolezectvom skončí. Bolo to v roku 1991, mal 36 rokov.
Šesť rokov predtým pritom ako prvý Slovák zdolal Everest.
Desaťročie sprevádzal ľudí do Himalájí, aby im umožnil vyčistiť si hlavu a urobiť potrebnú zmenu v živote. Na poslednej ceste si uvedomil, že už z toho nemá radosť a že z koníčka sa stala práca.
Podľa vlastných slov má dar odísť v tom správnom momente. Pred ôsmimi rokmi sa presťahoval z Bratislavy na myjavské kopanice. Sem za ním chodia všetci jeho klienti, zväčša vysokopostavení manažéri. Ako kouč ich inšpiruje pri hľadaní rovnováhy v živote.
V rozhovore sa dočítate:
Čo hovorí na film režiséra Pavla Barabáša Dhaulagirí je môj Everest
Prečo začal liezť a prečo s horolezectvom skončil
Či niekedy vyhorel
S akými problémami za ním chodia klienti
Prečo sa odsťahoval z Bratislavy
Spolu s Jozefom Psotkom ste boli prví Slováci, ktorí v roku 1984 vystúpili na Everest. Jozef Psotka pri zostupe zahynul. Aj o tomto príbehu hovoríte v dokumentárnom filme Pavla Barabáša s názvom Dhaulagirí je môj Everest, ktorý mapuje vaše výstupy na osemtisícovky. Chce sa vám o tom ešte rozprávať?
