Maliar Šille: Spoločnosť berie autorov a autorky za nenažrancov

Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Karin Popovcová.

BRATISLAVA. Momentálne žijeme v čase, kde kultúra akoby zapadla prachom. Spoločnosť sa rozdelila a umelci zažívajú neľahké obdobie. Hľadanie podpory na vyšších miestach je náročné. "Potetovaný influencer má väčšiu pozornosť ako človek, ktorý zo seba podáva výkon.“ Tvrdí maliar a umelec Erik Šille.

Dražili ste obrazy na podporu mladého Róberta, ktorému hrozil drakonický trest za držanie marihuany pre vlastnú potrebu. Dostal síce päť rokov, ale stále je to asi veľa.

Nie je to úplne jasné. Dostal päť rokov, ale stále je možnosť podmienečného dvaapolročného trestu, ktorý sa mu môže prirátať. Z pohľadu spravodlivosti sa odzrkadľuje to, že čo je zákonné neznamená, že je aj spravodlivé. Osud Roba a jeho rodiny ma zamrzel.

Vidno nespravodlivosť medzi pánom Bašternákom, ktorý si vzal za svoje naše peniaze a po troch rokoch sa dostal na slobodu, a Róbertom, ktorý spravil spoločenskú ujmu akurát sebe. Neobhajujem užívanie drog, ale drakonické tresty sú nespravodlivé.

Nikto nechce, aby ľudia brali drogy. Je primerané, keď má niekto dva jointy, aby išiel na desať rokov do väzenia?

Mrzí ma, že sme sa dostali do takej polohy, ako keby sme ich chceli legalizovať. Snahou racionálnej spoločnosti je, aby sa dekriminalizovala. Aby sa nestávali veci, že mladý študent mal pri sebe omylom dva jointy a po ceste ho zastaví hliadka a pôjde za to sedieť na niekoľko rokov. Zdá sa mi to neprimerané.

Na druhej strane tu máme alkohol, ktorý ničí množstvo rodín, a o tom sa takmer nerozpráva.

Je to hrozná téma. Obzvlášť mám pocit, že je aktuálna v pandemickom období. Mnoho ľudí s tým má problém. Alkohol ničí spoločnosť, rodiny. Je to neporovnateľné. Dosah na rodinu je oveľa väčší ako u rekreačného užívateľa marihuany.

Ako sa cítite po dvoch rokoch pandémie?

Veľmi unavený. Zastihla ma v Japonsku na rezidencii. S rodinou sme ušli na poslednú chvíľu. Medzitým som mal štyri súkromné a tri skupinové výstavy. Všetky ma vyčerpali, pretože v ateliéri som zo seba vydal energiu. Snažil som sa urobiť čo najlepšie veci a tie skončili zavesené v prázdnych galériách.

Keď som prechádzal galériami, videl som osvetlené steny s dielami a moja energia odišla. Ako introvertovi mi na začiatku ulahodila. V ateliéri pracujem sám. Nielen že neprišila reakcia od odbornej verejnosti, ale nemal som možnosť konfrontovať sa s laickou verejnosťou. Celý čas som to prijímal s pokorou a zodpovednosťou.

Prečo je pre maliarov podstatná spätná väzba?