BRATISLAVA. Dezinformačný web Hlavné správy dostával dotácie od odsúdeného Mariana Kočnera. Na rozdiel od klasických médií však portál svojich sponzorov zverejňovať nemusel.
Rovnako keď Magazín 1, ktorý píše pre Kotlebovu ĽSNS, na svojich stránkach zverejní preukázateľné klamstvo, neexistuje zákon, podľa ktorého by musel zverejňovať opravu či ospravedlnenie.
Legislatíva, ktorá by upravovala fungovanie redakcií vydávajúcich svoju prácu len na internete, doteraz chýbala. Napraviť to má balík zákonov, ktorý chce reagovať na digitálnu súčasnosť.
O jeho prijatí má parlament rokovať na nasledujúcej schôdzi, ktorá sa začne v utorok 15. marca. Čo presne sa pri fungovaní online médií zmení, vysvetľuje mediálny právnik a člen pracovnej skupiny pre rekodifikáciu právnej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb TOMÁŠ KAMENEC.
V parlamente sa bude na aktuálnej schôdzi hlasovať o balíku mediálnych zákonov, ktoré by mali prispôsobiť legislatívu digitálnej súčasnosti. Ovplyvní to aj fungovanie médií, ktoré vydávajú svoj obsah len online. Znamená to, že sa zavedú pravidlá pre dezinformačné weby, akými sú napríklad Hlavné správy či video kanál Martina Daňa?
Legislatíva nepracuje s konkrétnymi príkladmi alebo menami, prináša však zrovnoprávnenie všetkých typov médií. Online médiá by mali pracovať v čo najpodobnejšom prostredí ako televízie, printy či rádiá. Mali by mať rovnaké práva aj povinnosti.
