V Moskve je v auguste roku 1934 horúco. Koná sa tu Prvý zjazd Zväzu sovietskych spisovateľov a mesto hostí stovky literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov.
Krajina má sympatie aj mnohých európskych umelcov, prišli francúzski, nemeckí aj škandinávski autori. Zo slovenských sú tu spisovatelia Peter Jilemnický a Laco Novomeský.
Všetci zúčastnení vnímajú sovietske Rusko ako krajinu splnených snov o rovnosti ľudí a odstránení biedy, šíriteľku mieru, pokroku a šťastnej budúcnosti ľudstva. Uznášajú sa, že nezávislá tvorba je prežitkom, odteraz budú písať len tendenčné diela v duchu socialistického realizmu a zvyšné ťažkosti prekonajú vďaka marxizmu-leninizmu.
S prejavom na zjazde vystúpi podľa stenografického záznamu aj Laco Novomeský. "Na Sovietsky zväz pozerajú zo všetkých končín sveta," hovorí, "odkedy ste pod vedením súdruha Stalina dokázali nesmierne prednosti socializmu." Zožne potlesk.
Realita je pritom tristná: násilná kolektivizácia a surové prenasledovanie roľníkov, hladomor končiaci sa až kanibalizmom, drastické deportácie celých národov, čistky a gigantické stavby postavené z otrockej práce väzňov v gulagoch.
Nič z toho sa verejnosť po návrate hostí domov nedozvie.
Obyčajné fake news
Výraz užitoční idioti sa pripisuje Leninovi, po druhej svetovej vojne sa používal pre nadšencov, ktorí z Moskvy vozili propagandu. V skutočnosti ich mala Moskva už pred sto rokmi. Patrili medzi nich aj slovenskí intelektuáli, ktorí v čase prvej demokratickej Československej republiky navštívili "vysnívaný raj" na východe.
"Kto ruší lode chod? Kto koristí, ten zhynie! Vopred, kormidelník - a zbytočnosti zhoď!" básnil po návrate zo Sovietskeho zväzu v roku 1932 ľavicový básnik Ján Poničan v zbierke Angara. Navštívil aj Sibír a z cesty vyťažil početné chválospevy.
