Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Dávid Wiltschka.
Poslanec JURAJ ŠELIGA (Za Ľudí) hovorí o správaní opozície počas rozpravy o obrannej dohode s USA, vôli zaviesť parlamentnú stráž a prejave Maroša Žilinku, ktorý dohodu porovnal s okupáciou v roku 1968.
Hovorí tiež o svojom postoji k reforme justície a dôvodoch nezhôd s ministerkou spravodlivosti.
Juraj Šeliga
- jeden zo zakladateľov strany Za ľudí
- poslancom Národnej rady je od roku 2020
- v rokoch 2020 a 2021 bol jej podpredsedom
- patril k predstaviteľom iniciatívy Za slušné Slovensko
- študoval na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave
Nevyzeralo to v utorok skôr ako rokovanie z krčmy?
Miestami to bolo naozaj veľmi nedôstojné. Je zvláštne, že cirkus znemožňujúci rozpravu robia tí, ktorí majú plné ústa demokracie a potreby rokovať.
Nebude sa dať zaobísť bez parlamentnej stráže? Nedá sa to urobiť inak ako fyzickým vyvádzaním poslancov?
V utorok bolo sedem poslaneckých grémií a zaznelo asi dvanásť výziev predsedajúceho, aby sa páni upokojili, čo ale vôbec nefungovalo.
Nevnímam, že by súčasné vedenie parlamentu chcelo využívať represiu ako nástroj, ktorý má pomáhať. Ide skôr o krajné riešenie. To, čo použilo, teda ukončenie rozpravy, sa deje veľmi zriedka, myslím, že iba raz či dvakrát v histórii slovenského parlamentu. Rokovací poriadok nedáva predsedovi iné možnosti ako zasiahnuť.
Chvíľu sa javilo, že bude možné nájsť konsenzus, že sa dotyční páni upokoja. Predseda parlamentu bol za nimi a jedna z ich požiadaviek znela, aby sa prečítal prejav generálneho prokurátora Žilinku, čo je normálne.
Hovorili sme aj o požiadavke nerokovať večer, čo je takisto absolútne legitímne. Potom však išli niektorí kolegovia z opozície pred budovu, kde opäť hovorili o potrebe zachrániť krajinu pred vlastizradou.
Snažiť sa o diskusiu je však možné iba vtedy, keď obe strany rešpektujú pravidlá. Ukázalo sa, že napríklad kotlebovci pravidlá rešpektovať nechcú.
Obštrukcie ako napríklad obsadenie rečníckeho pultu alebo vystúpenie s niekoľkohodinovým prejavom sú normálne, i keď neštandardné. Oblievanie zariadení, strhávanie rúšok poslancom alebo púšťanie sirén však už nie sú obštrukciami, ale chuťou robiť zle a znefunkčniť parlament, na čo musí jeho vedenie reagovať.
V podobných situáciách nevidím iný spôsob zásahu ako príchod príslušníkov Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ktorí poslancov vyvedú. Urobíme si prehľad, ako to funguje vo svete a vyberieme najlepší model.
Je teda pravdepodobné, že v parlamente budú dvaja ochrankári pripravení vyviesť poslancov?
