Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Barbora Paľovčíková.
"Napísal som knihu, ktorú by som sám chcel čítať. Hlavnou motiváciou bolo, aby nikto nemusel prežiť to, čo ja," hovorí český novinár FILIP TITLBACH, ktorého nová kniha Boli sme tu vždy obsahuje trinásť hlbokých a osobných rozhovorov s queer ľuďmi.
Aké to bolo vyrastať ako malý alebo mladý Filip Titlbach?
Nechcem povedať, že ťažké, pretože sú ľudia, ktorí mali detstvo ešte ťažšie ako ja. Mal som šťastie, lebo mám veľmi podporujúcu mamu a môj coming-out voči nej bol veľmi fajn.
Ale všeobecne, keď vyrastáte v 90. rokoch niekde v okresnom meste - a myslím si, že slovenskí queer ľudia na dedinách to majú ešte trochu ťažšie -ani neviete, čo to znamená gej. Len počúvate nadávky ako "buzna" a sami sa stretávate s niečím, čo neviete, čo je.
Nedávno som to opisoval tak, že to bola pre mňa trochu kríza identity. Niekedy v šiestej alebo siedmej triede na základnej škole si kladiete celkom ťažké otázky, ako kto som a nie som chorý? Ako to, že v rozhovoroch s kamarátmi chlapcami necítim to, čo evidentne cítia oni, keď sa rozprávajú o dievčatách? A prečo je zlé, že sa mi páči niekto iný? Pýtate sa otázky, ktoré sú dosť nepríjemné, respektíve vás privádzajú k nepríjemným úvahám o sebe samých.
Coming out nie je nič jednoduché pre nikoho, aj keď máte podporujúcu rodinu a okolie.
Filip Titlbach
- je novinárom českého Deníka N, kde moderuje denný podcast Studio N,
- v minulosti pracoval pre Český rozhlas,
- je autorom knihy rozhovorov s queer ľuďmi pod názvom Byly jsme tu vždycky.
Rozumiem správne tomu, že chcete knihu pre nejakého malého a mladého Filipa, ktorý práve vyrastá?
Áno a nie. Časy sa zmenili a mám radosť, že nové generácie sú otvorenejšie. Majú k dispozícii Netflix, veľa kultúrnych referencií. Situácia sa za takmer tridsať rokov veľmi zmenila. Kniha teda nemusí nutne zafungovať tak, ako by zafungovala na mňa, keď som ju potreboval.
Kniha je aj pre ľudí, ktorí nie sú queer. Je dosť otvorená v tom zmysle, že sa do nej môže začítať každý a môže konfrontovať svoje vlastné predsudky a stereotypy, ktoré nemusia vždy vychádzať z nich, ale z toho, ako je spoločnosť nastavená a pomenováva queer ľudí. Ako odmieta veci, ktoré sú pre ňu "nové" - v úvodzovkách, lebo sme tu boli vždy, len nie vždy sme mali šancu vnútorne hovoriť o svojich pocitoch.
