BRATISLAVA 4. júla (SITA) - Poslanci miestneho zastupiteľstva v Šali a Tornali odmietli výstavbu spaľovní nebezpečného odpadu. Organizácia Priatelia Zeme-SPZ to považuje za menšie víťazstvo. "Je to krok správnym smerom," povedal pre agentúru SITA predseda organizácie Ladislav Hegyi. Podľa neho je odmietnutie dvoch projektov spaľovní signálom pre veľké priemyselné podniky, ktoré produkujú väčšinu nebezpečných odpadov, "aby viac rozvíjali prevenciu, recykláciu a nové nespaľovacie alternatívy." V projektoch spaľovní nebezpečného odpadu v Šali a Tornali boli podľa Hegyiho zanedbané bezpečnostné opatrenia. "Niektoré zámery boli doslova nebezpečné pre životné prostredie. Chceli spaľovať aj odpady, s ktorými sa dá nakladať lacnejšie a ekologickejšie," uviedol Hegyi. "Je to tiež signál, že zle vypracované zámery neprejdú."
Poslanci mestského zastupiteľstva v Šali jednohlasne odmietli výstavbu spaľovne nebezpečných odpadov, ktorú presadzuje VÚC Nitra. Projekt vyvolal odpor aj medzi občanmi. V petícii sa proti nemu postavilo viac ako päťtisíc občanov, v miestnom referende ho odmietla aj väčšina obyvateľov ďalšej dotknutej obce Trnovec nad Váhom. Na nedostatky projektu sa snažili v odbornom posudku upozorniť Priatelia Zeme-SPZ. Vytýkali mu napríklad, že toxický popolček podľa projektu z dielne nitrianskej firmy Niska mal byť uchovávaný na skládke, ktorá nie je dostatočne zabezpečená proti úniku toxických látok do okolia. "Investičný zámer nebol ani porovnaný s alternatívnymi spôsobmi nakladania s týmto druhom odpadu, napriek tomu, že to vyžaduje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,“ uviedol Hegyi.
Ani poslancom zastupiteľstva v Tornali sa nepozdával projekt výstavby spaľovne nebezpečného odpadu, preto sa obrátili na Priateľov Zeme, aby im poskytli informácie o dopadoch spaľovne na životné prostredie. Projekt minulý týždeň väčšina poslancov zamietla. Tornaľa je tak už tretím mestom v rámci banskobystrického VÚC, kde projekt vyvolal odpor. Spaľovňa, o ktorej výstavbu má záujem Petrochema Dubová, by mala mať kapacitu 25-tisíc ton a očakávané investičné náklady predstavujú 1,5 miliardy korún, ktoré chce banskobystrický, (podobne ako nitriansky VÚC) získať aj z Kohézneho fondu EÚ.
