Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Barbora Paľovčíková.
V mjanmarskom jantári sa dokonale zachoval jašter starý 110 miliónov rokov. Zachovala sa kompletná koža, viditeľné sú aj jednotlivé kožné šupiny a ich tvar na hlave a zvyšku tela.
Hlavným autorom článku o náleze, publikovanom v prestížnom časopise Scientific Reports, ktorý patrí do vydavateľstva Nature, je slovenský vedec a paleontológ ANDREJ ČERŇANSKÝ.
V rozhovore opisuje, ako sa jedinečný objav podaril a ako sa robí veda počas pandémie.
Ako vyzerá jašter, ktorý má 110 miliónov rokov?
Ako paleontológ väčšinou študujem kostry alebo niekedy len izolované časti kostier. Tento jašter je unikátny v tom, že má zachovanú celú kožu tak, ako keby žil. Keď som ho prvýkrát videl v Bangkoku pod mikroskopom, neveril som vlastným očiam, že má 110 miliónov rokov. Je to akoby ste sa pozerali na niečo, čo zomrelo iba pred pár dňami.
Vidíte zavreté oko, celú kožu, nemusíte si ho predstavovať len na základe kostry, fantazírovať o jeho vzhľade. Je to unikátna príležitosť vidieť jaštera, ktorý žil v druhohorách, tak, ako naozaj vyzeral. Ešte má zachované vnútri aj priedušnicu a priedušky – u stavovcov sú tvorené chrupkou, čiže niečo také je úplne unikátne.
Je zelený?
Nie je zelený, vlastne nemá farbu. Keď sme ho rekonštruovali v CT, dali sme mu zelenú farbu, aby to bolo prírodnejšie.
Viete povedať, akej bol farby?
Neviem.
Mgr. Andrej Čerňanský, PhD.
- pôsobí na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,
- pracoval v Geologickom ústave Slovenskej akadémie vied,
- neskôr pôsobil v Senckenbergovom výskumnom inštitúte vo Frankfurte nad Mohanom a v Museum für Naturkunde v Berlíne,
- napísal desiatky odborných článkov, dvakrát v prestížnom vedeckom časopise Scientific Reports.
V čom je iný od dnešného jaštera?
Je iný, ale zároveň sa trochu podobá v niektorých znakoch na severoamerické xantusie. Dnes máme len tri rody, ktoré žijú v Severnej a Strednej Amerike, čiže je netypické, že sa našiel v Mjanmarsku.
Niektorými znakmi sa líši. Robili sme fylogenetickú analýzu – analýzu, kde sa zisťuje príbuznosť tvora s ostatnými. Robili sme ju na základe morfologických dát, ale aj genetiky dnešných jašterov a vyšlo nám, že kmeňová skupina je jednou z predkov alebo línií, ktoré by mali smerovať ku xantusiám.
