BRATISLAVA. Ústava sa v oblasti referenda o skrátení volebného obdobia meniť nebude. Poslanci Národnej rady v utorok neposunuli do druhého čítania novelu z dielne Miloša Svrčeka (Sme rodina). Ten navrhoval, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu ústavným zákonom aj referendom.
Okrem iného navrhoval, aby sa referendum o skrátení volebného obdobia nemohlo konať prvý a posledný rok volebného obdobia.
Novela mala reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu zo 7. júla 2021 o ústavnosti predmetu referenda. Účinnosť zmien navrhoval Svrček od marca 2024.
Do druhého čítania poslanci neposunuli ani obdobný návrh z dielne nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. Ten chcel zmenu docieliť úpravou ustanovení v ústave o zániku mandátu poslanca Národnej rady tak, aby zanikol aj uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda.
Z rokovania parlamentu:
- Slovenský súd by po novom mohol konať aj v prípadoch, keď si to vyžaduje záujem maloletého, ktorý nemá obvyklý pobyt na území SR. Vyplýva to z novely zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorú poslanci do druhého čítania. "Toto ustanovenie bude mať uplatnenie najmä v prípade, ak ide o slovenského občana v krajine, s ktorou SR nie je viazaná žiadnou zmluvou, a je to potrebné na ochranu práv a záujmov maloletého," spresnilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Príslušný by mal byť v týchto veciach Okresný súd Trnava. Upraviť by sa mali aj ďalšie procesné náležitosti.
Poslanci odmietli viacero návrhov z dielne opozičnej ĽSNS. Kotlebovci tak neuspeli napríklad so zmenou ústavy, ktorá mala podľa ich slov ochrániť suverenitu, mier a bezpečnosť SR a jej občanov pred zahraničnými ozbrojenými silami.
Do druhého čítania neprešla ani ich novela zákona o výchove a vzdelávaní, ktorou mienili zvrátiť trend obezity u detí a mládeže napríklad zákazom predaja nezdravých potravín a nápojov v školách.
Plénum odmietlo aj ich novelu Trestného zákona, ktorou chceli znížiť vekovú hranicu vylučujúcu trestnú zodpovednosť zo 14 na 12 rokov. ĽSNS sa pritom odvolávala na štatistiky upozorňujúce na vysoký počet trestných činov páchaných maloletými. Tvrdí, že dochádza k čoraz významnejšiemu zníženiu veku páchateľov trestnej činnosti. "Takýto typ kriminality je na výraznom vzostupe práve v oblastiach s vysokým zastúpením asociálnych obyvateľov, žijúcich najčastejšie v cigánskych osadách, v blízkosti miest a obcí," uviedli s tým, že "asociáli" čoraz viac využívajú maloletých do 14 rokov na páchanie rôznych foriem kriminality, pričom ide často o ich vlastné deti.
Okrem toho ĽSNS neuspela ani s novelou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Strana mienila legislatívnou zmenou obmedziť plytvanie verejnými zdrojmi. V zákone navrhovala definovať, že skutočné výdavky štátneho rozpočtu v poslednom kalendárnom mesiaci nesmú prekročiť jednu desatinu celkových skutočných výdavkov štátneho rozpočtu za prvých desať kalendárnych mesiacov v aktuálnom rozpočtovom roku.
Do druhého čítania neprešla ani novela zákona o odpadoch, ktorou chceli poslanci ĽSNS zefektívniť triedenie odpadov na cintorínoch. V lokalitách cintorínov navrhovali umiestniť zberné nádoby na triedený odpad.
Predchádzať úpadkom firiem by mohla preventívna reštrukturalizácia. Nový inštitút dobrovoľného ozdravenia spoločnosti by mali využiť podnikatelia, ktorí vedia o svojich možných finančných ťažkostiach a hrozí im, že sa v nasledujúcom období dostanú do platobnej neschopnosti. Vyplýva to z návrhu zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý posunulo plénum do druhého čítania.
Súdy dostali v roku 2021 1 645 žiadostí o vydanie súhlasu na využitie odposluchov v súvislosti so zákonom o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ITP). Súdy vyhoveli 1 624 žiadostiam a 21 žiadostí zamietli. Vyplýva to zo správ jednotlivých parlamentných výborov, ktoré mapujú použitie odposluchov za rok 2021. Správy odobrili poslanci.
