BRATISLAVA. Prezidentka SR Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽANO) a predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v utorok diskutovali v Prezidentskom paláci o aktuálnej medzinárodnej situácii v súvislosti s krízou na Ukrajine a o dosahoch na Slovensko.
TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Postupovať sa má v zmysle Bezpečnostnej rady OSN
Zahraničný výbor Národnej rady SR uprednostňuje diplomatické rokovania pred silovým riešením situácie na rusko-ukrajinských hraniciach. Postupovať sa má v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.
Slovenská republika podporuje dôsledné dodržiavania medzinárodného práva ako základu pre riešenie akéhokoľvek konfliktu a odsudzuje akty, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom. Vyplýva to z uznesenia zahraničného výboru parlamentu, na ktorom sa zúčastnili veľvyslanci Ruska a Ukrajiny v SR.
Veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku Yurii Mushka na výbore vyhlásil, že jeho krajina si praje mier a bezpečnosť. Podľa neho Rusko považuje Ukrajinu za zónu svojho vplyvu. Ako však Mushka zdôraznil, nie je to tak a Ukrajina chce byť členom EÚ a Severoatlantickej aliancie (NATO).
Upozornil, že neutralita Ukrajine v roku 2014 nepomohla. Poukázal tiež na nepomer ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou a počtom vojakov NATO smerujúcich do pobaltských krajín. Položil si otázku, čia armáda sa nachádza na území Ukrajiny a ktoré vojská sú na území Ruska, pričom spomenul okupovaný Krym.
Mushka uviedol, že Ukrajina nemá poznatky, že by ruské vojská mali preniknúť v stredu 16. februára na Ukrajinu. Ak by chcel ruský prezident preniknúť na Ukrajinu, potreboval by podľa veľvyslanca okolo pol milióna vojakov a ak počíta s menším počtom, tak by sa to muselo udiať prostredníctvom raketových úderov a náletov.
Rusko má vlastné bezpečnostné záujmy
Poslanec Peter Osuský (SaS) na výbore pripomenul vyjadrenie ruského prezidenta Vladimíra Putina, že by sa Európa mala vrátiť pred rok 1997. Podľa poslanca to znamená, že niekto chce rozhodovať o tom, kde majú byť začlenené krajiny ako Poľsko, Česko, Slovensko či Maďarsko, štáty Pobaltia alebo Bulharsko.
Veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov povedal, že nikto nestavia otázku tak, že by krajiny vystúpili z NATO. Konštatoval, že aj Rusko má vlastné bezpečnostné záujmy, ktoré treba rešpektovať.
Bratčikov poukázal na to, že blok NATO sa na tisíce kilometrov priblížil k ruským hraniciam. V dôsledku rozmiestnenia leteckých jednotiek v Estónsku je čas doletu do Petrohradu niekoľko minút. Podľa Bratčikova Rusko vníma svoju bezpečnosť širšie. Registruje tiež, že vlani sa významne zvýšila aktivita NATO a USA v regióne Čierneho mora a Baltiku.
Mikulec dúfa, že ku konfliktu nedôjde
Pravdepodobnosť, že Ruská federácia zaútočí na Ukrajinu, je stále približne 50-percentná. V relácii Na telo PLUS na portáli Tvnoviny.sk to povedal minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).
Minister však dúfa a verí, že ku konfliktu nedôjde. „Stále sú na stole diplomatické riešenia a som zástancom toho, aby sa to riešilo diplomatickým,“ doplnil.
Šéf rezortu vnútra tiež pripomenul, že ak by na Ukrajine prišlo k akémukoľvek konfliktu, spustilo by to migračnú vlnu aj na Slovensko.
„Musíme byť pripravení na to, aby sme vedeli pomôcť akémukoľvek počtu obyvateľov, ktorí by prichádzali z Ukrajiny. Na toto sa pripravovať jednoducho musíme,“ dodal s tým, že Slovensko má s Ukrajinou štyri hraničné priechody a vie posilniť kapacity o ďalších päť, aby zvládlo príchod utečencov.
Západ, ale najmä USA, už týždne upozorňujú, že Rusko by mohlo napadnúť Ukrajinu, keďže v blízkosti jej hraníc sústredilo vyše 100-tisíc vojakov a v posledných dňoch vykonáva v južnom Bielorusku spoločné cvičenie s tamojšou armádou.
Rusko tvrdenia o príprave invázie odmieta a tvrdí, že pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu.
