K bytu Ivana Toráka na prvom poschodí vedie jeden rad schodov. Než ich Ivan zíde, trvá mu to asi desať minúť. Po tom, ako sa pred niekoľkými rokmi stal obeťou autonehody, je odkázaný na invalidný vozík a pomocou bariel je schopný prejsť len veľmi malé vzdialenosti.
Napriek tomu je pre neho bývanie v malom jednoizbovom mestskom byte vo Vrakuni, kde žije spolu s partnerkou, vykúpením.
Keď sa vďaka stabilnému a dostupnému bývaniu zbavil obáv z narastajúcich dlhov, ktoré by roztočili zostupnú špirálu nadol, sa môže sústrediť na svoje zdravie, prilepšovať si predajom časopisu Nota bene a diaľkovo študovať na konzervatóriu.
Život sa zvrtne zo dňa na deň
Do bytu Dušana Bugára sa, naopak, treba vyviesť výťahom. Jeho prenajatá garsónka sa nachádza na najvyššom poschodí petržalskej bytovky a ponúka výhľad s obzorom na širokú krajinu. „Ten výhľad sa mi páči najviac,“ vraví.
