V utorok uplynul rok od nástupu DANIELA LIPŠICA do funkcie špeciálneho prokurátora. Toto obdobie poznačilo najmä vyšetrovanie veľkých korupčných káuz, ktoré dozoruje špeciálna prokuratúra, ale aj napäté vzťahy s Generálnou prokuratúrou a jej šéfom Marošom Žilinkom.
V rozhovore sa dočítate
- prečo sa podľa Daniela Lipšica postavila časť orgánov presadzovania práva na zlú stranu,
- ako sa špeciálny prokurátor pozerá na kauzu vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu,
- ktorými krokmi ho prekvapila Generálna prokuratúra,
- aké vzťahy má s Marošom Žilinkom,
- kto sa stal novým povereným zástupcom špeciálneho prokurátora,
- či bude patriť prípad Moniky Jankovskej k tým sudcovským kauzám, ktoré ukončia ako prvé,
- či bude prospešné, že špecializovaný súd spojil kauzu Kuciak s kauzou prípravy vrážd prokurátorov,
- čo si myslí o stíhaní v prípade jeho bezpečnostnej previerky.
Vo funkcii špeciálneho prokurátora ste presne rok. Čo vás za ten čas najviac prekvapilo?
Zrejme to, že sa časť orgánov presadzovania práva priklonila k skupinám obvinených a podozrivých, ktorí spochybňujú integritu trestných konaní. Chápem, že keď ideme v trestných konaniach čoraz vyššie vo vzťahu k predstaviteľom verejného života, podnikateľskej sféry či justície, tak tlaky a agresivita proti nám rastú. Je to pochopiteľné a musíme s tým počítať.
Ale to, že k tejto skupine sa pridá časť orgánov presadzovania práva, je pre mňa tým najhorším prekvapením a skúsenosťou.
Naopak, za ten rok si najviac cením, že som mal možnosť spolupracovať s veľkým počtom špičkových prokurátorov, ktorí ma mimoriadne obohatili odborne aj ľudsky.

Skúsme bližšie rozobrať to, že k "spochybňovačom" sa pridali aj niektoré inštitúcie na presadzovanie práva. Pôsobí to, akoby sa zámer súčasnej garnitúry robiť očistu spoločnosti nedarilo celkom napĺňať.
Podľa mňa sa to darí, len akcia priniesla reakciu. Nečakal som, že naratív o účelových stíhaniach, čo je úplný nezmysel, prebrala časť orgánov presadzovania práva.