Onkologička: Slováci sa prevenciou zaoberajú menej ako zvyšok sveta

Text je prepisom relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Lenka Šamajová.

„Ako onkológovia sa pýtame, prečo lieky s najvyšším benefitom nemôžu byť štandardne hradené aspoň v regióne nám podobných krajín,“ hovorí o dostupnosti onkologických liekov onkologička a riaditeľka Národného onkologického inštitútu MÁRIA REČKOVÁ.

V rozhovore vysvetľuje, ako funguje problematika liekov na výnimku, či to, aký význam majú preventívne prehliadky alebo ako sa uvažuje o očkovaní proti rakovine krčka maternice.

Odhady Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že tento rok pribudne na Slovensku zhruba 40-tisíc novodiagnostikovaných onkologických ochorení. Vieme odhadnúť, koľko z nich príde v horšom štádiu rakoviny pre pandémiu alebo sa to zatiaľ nedá povedať?

Myslím si, že to vieme veľmi ťažko povedať, lebo súčasné štatistiky, ktoré máme dostupné, sú z roku 2012. Vidíme tam posuny v štádiách ochorení, ktoré sú možno pozitívnejšie ako napríklad pri rakovine krčka maternice, keď sa viac ochorení zachytáva v skorších štádiách.

Štádiá ochorení nevieme veľmi odhadnúť, vieme odhadnúť celkovú incidenciu, ale dá sa predpokladať, keďže diagnostika sa znížila aj podľa európskych dát od tridsať až do päťdesiat percent.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Skríning rakoviny sa spustí čoskoro. Ako bude prebiehať a kto sa na ňom môže zúčastniť? Čítajte 

Robili sme analýzu, kde sme zisťovali, o koľko klesla diagnostika v skríningových diagnostických metódach a pokles bol približne od desať do tridsať percent, čiže diagnostika klesla v priemere o dvadsaťpäť percent.

Z toho vyplýva, že môžeme predpokladať, že približne o toľko asi klesne aj diagnostika onkologických ochorení, čo sa prejaví na nižšom počte v súčasnosti diagnostikovaných ochorení a s neskorším záchytom v budúcnosti.

Pri ochoreniach, ktoré vieme zachytiť vo včasnom štádiu a vieme ich aj zapojiť do skríningových programov, je možné, že zachytíme neskoršie štádiá, aj keď napríklad vývoj z predrakovinového štádia do štádia rakoviny trvá niekoľko rokov.

Ak by sme posilnili možnosti skríningov a včasnej diagnostiky v obdobiach, keď to bude oveľa viac možné, myslím si, že možno by sa to nemuselo až tak výrazne prejaviť.

Je to reálne? Nemocnice hlásia, že odkladaním bielej medicíny to budeme dobiehať veľmi dlhý čas, čiže teraz asi nejde všetko zastaviť a robiť len skríningy a preventívky. Asi sa dá predpokladať, že dvadsaťpäť alebo tridsať percent ľudí príde neskôr, ako by prišlo za normálnych okolností. Rozumiem tomu správne?

Hodnotili sme vlastne len diagnostické metódy, ktoré používame v skríningu, čiže pozerali sme sa na mamografie, ultrazvuky prsníkov, magnetickú rezonanciu alebo kolonoskopiu a v percentuálnom poklese tam bola veľmi podobná korelácia.

Máte pravdu, že asi sa nezameriame len na prevenciu a skríning, keďže dlhodobo ľudia v menšej miere navštevujú preventívne prehliadky a skríningy, keď sa porovnávame so svetom a s tým, aké percentá by mali chodiť na skríningy, aby sa to reálne prejavilo aj v mortalitných dátach.

Ide o hendikep, ktorý sa ešte viac prejavil a aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj vydáva každý rok ročenky, kde porovnáva stav zdravotnej starostlivosti v jednotlivých krajinách, ktoré sú členmi tohto spoločenstva.

Ukazuje sa, že Slovensko vynakladá aj pomerne málo financií na prevenciu, čiže naozaj ide o zacielenie väčšej pozornosti na problematiku.

Jedna vec sú preventívky, ale neboli bežné ani operácie kĺbov alebo slepého čreva, pri čom sa tiež dalo odhaliť nádorové ochorenie predoperačnými vyšetreniami. Týmto sa tiež zníži počet ľudí, ktorí zistia, že majú rakovinu?