BRATISLAVA. Nezaradený poslanec Národnej rady Tomáš Valášek podal do parlamentu návrh na vyhlásenie stavu klimatickej núdze.
Parlament by mal podľa návrhu požiadať vládu, aby pripravila do konca roka návrh tzv. klimatického zákona. Mal by obsahovať záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu Slovenska najneskôr do roku 2050 a cieľ zníženia emisií skleníkových plynov najmenej o 60 percent do roku 2030.
Východisková pozícia na riešenie klimatickej krízy
Národná rada by podľa Valáškovho návrhu mala vyhlásiť na území Slovenska stav klimatickej núdze ako východiskovej pozície na riešenie klimatickej krízy. Mala by nasledovať záväzky z Parížskej dohody o zmene klímy, ktorej je Slovenská republika signatárom.
Hlási sa k cieľu dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a usilovať o obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.
Parlament by mal podľa návrhu požiadať vládu, aby dôsledne posudzovala vplyv legislatívnych a rozpočtových návrhov na ciele znižovania emisií skleníkových plynov a na ciele adaptácie sa na klimatickú zmenu.
Kabinet by mal tiež zabezpečiť aktualizáciu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 a Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Okrem iného žiada vládu zabezpečiť podporu rozvoja kapacít samospráv miest a krajov pre energetické plánovanie a koordináciu udržateľnej energetiky v regiónoch.
Hojsík: Ide o investíciu do prežitia
Poslanec tvrdí, že o návrhu komunikuje už tri mesiace. "Mal som niekoľko rozhovorov s premiérom Hegerom, kolegovia komunikovali s ministrom životného prostredia Budajom, rokovali sme so stranou SaS a plánujeme sa rozprávať s viacerými poslancami v OĽANO či Za ľudí," skonštatoval Valášek.
Návrh vyhlásenia stavu klimatickej núdze by mal ísť na ďalšiu schôdzu Národnej rady.
Valášek návrh predkladá ako iniciatívu mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS). Europoslanec za PS Martin Hojsík varuje, že toto desaťročie je posledné, počas ktorého môžeme zabrániť nekontrolovateľnému otepľovaniu planéty.
"Klimatická kríza, pred ktorou varovali vedci, je tu. Záplavy, lesné požiare, extrémne búrky a víchrice sú čoraz častejšie a silnejšie. Veď len minuloročné európske záplavy si vyžiadali vyše 150 ľudských životov a spôsobili škody za vyše 40 miliárd eur. Riešenie klimatickej krízy je investíciou do prežitia. Aj preto je na čase, aby Národná rada vyhlásila stav klimatickej núdze a zaviazala vládu ku konkrétnym krokom," upozornil.
