Bolo to pred vyše desiatimi rokmi. Kráčal neďaleko železnice a predral sa cez húštiny. "Vôbec nebolo poznať, že tam je cintorín, náhrobné kamene boli úplne zarastené, popadané. Vyrezali sme stromy, očistili náhrobky a zrazu sa pred nami otvoril starý židovský cintorín," začína rozprávanie Jaroslav Buchta.
Aj ľudia z dediny sa tam vtedy chodili pozerať. Mnohí dovtedy vôbec netušili, že súčasťou života Varína bola kedysi aj židovská komunita.
Takto sa začala starostlivosť o relikt minulosti, ležiaci na okraji obce. Stromy, ktoré Buchta pred časom vyrezal, tu rástli od holokaustu. Odvtedy vo Varíne nieto Židov.
Varín sa zviditeľnil ulicou pomenovanou po Jozefovi Tisovi, no to nie je zďaleka celý jeho príbeh.