BRATISLAVA. Mimoriadnu situáciu bude možné vyhlásiť aj v prípade hromadného prílevu cudzincov. Vyplýva to zo zákona o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktorý v piatok schválil parlament.
O návrhu rokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní. Materiál obsahuje novelizácie zákona o civilnej ochrane, zákona o azyle i kybernetickej bezpečnosti.
Zo 121 prítomných poslancov zákon podporilo 82, proti bolo 11, zdržalo sa 27, jeden nehlasoval. Hlasovaním poslanci ukončili piatkovú mimoriadnu schôdzu.
Zákon reaguje na aktuálny nepriaznivý vývoj na Ukrajine, ktorý môže vyústiť do masovej migrácie cudzincov na Slovensko.
Očakáva sa nápor na kapacity migračného úradu
Ako vysvetľuje predkladateľ, po vyhlásení mimoriadnej situácie sa budú môcť realizovať príslušné opatrenia hospodárskej mobilizácie, najmä s ohľadom na potrebu zabezpečenia ubytovania cudzincov, organizáciu dopravného zabezpečenia alebo organizáciu zdravotníckeho zabezpečenia, prípadne s tým súvisiace uloženie pracovnej povinnosti.
Novelizovaný zákon o azyle umožňuje vláde vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie.
V zákone sa zároveň precizujú ustanovenia, ktoré upravujú poskytnutie dočasného útočiska, ako sú podrobnosti začatia konania vrátane rozhodovacích lehôt vzhľadom na očakávaný nápor na kapacity migračného úradu.
Cudzinec žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska, ktorý má zabezpečené ubytovanie, sa podľa zákona nebude musieť dostaviť sa do záchytného tábora. Pre potrebu urýchlenia konania o poskytnutie dočasného útočiska sa bude nebezpečnosť cudzinca pre bezpečnosť SR skúmať následne.
"V prípade skutočností odôvodňujúcich takýto záver sa bude postupovať podľa súčasne platnej právnej úpravy zákona o azyle a dočasné útočisko sa takejto osobe zruší," uvádza sa v materiáli zo spoločnej správy parlamentných výborov.
Inštitút blokovania má platiť do konca júna
Nová legislatíva zároveň zavádza nový inštitút "blokovania", ktorým sa má zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete. Prináša to úprava zákona o kybernetickej bezpečnosti.
Inštitút "blokovania" má platiť do konca júna 2022, rozhodovať o ňom má Národný bezpečnostný úrad. Predkladatelia upozorňujú na rast sofistikovanosti útokov.
"Škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb," uvádza sa v zákone.
Poslanci tiež v návrhu schválili možnosť financovať poskytnutie ubytovania odídencom, ktorým sa poskytlo dočasné útočisko v SR v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine. Príspevok sa má poskytovať zo štátneho rozpočtu cez obce, na území ktorých sa bude poskytovať ubytovanie.
"Príspevok sa poskytne prenajímateľovi, pričom výšku príspevkov určí vláda nariadením v závislosti od reálnych potrieb a možností štátneho rozpočtu," skonštatovali v spoločnej správe výborov.
Zákonom sa má tiež zriadiť fond na pomoc ľuďom nepriaznivo ovplyvneným negatívnymi následkami vojenskej invázie Ruska na Ukrajine.
Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia. Podpísať ho ešte musí prezidentka Zuzana Čaputová.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) po hlasovaní poďakoval v pléne poslancom. „Slovensko dnes vyslalo veľmi silný a jednotný signál podpory Ukrajine,“ uviedol. Poukázal na potlesk vítajúci v parlamente ukrajinského veľvyslanca Jurija Mušku aj jednomyseľné schválenie uznesenie na podporu Ukrajiny. Vyzdvihol jednotu vlády a parlamentu pri tejto otázke. Povzbudiť treba podľa neho aj občanov, aby privítali ľudí z Ukrajiny a pomohli im nájsť dočasné útočisko.
