Čo robiť v prípade jadrovej havárie

BRATISLAVA. Uvedenie ruských jadrových vojsk do stavu pohotovosti aj boje v okolí ukrajinských jadrových elektrární Černobyľ alebo Záporožie vrátilo pocity obáv a strachu z čias obdobia studenej vojny.

Hrozba jadrového útoku alebo jadrovej havárie, aj keď stále hypotetická, vyvoláva otázky, ako sa na takúto situáciu vôbec pripraviť.

V prvom rade treba zdôrazniť, že nukleárny útok je úplne krajnou možnosťou, ktorá je momentálne vysoko nepravdepodobná. Aj počas studenej vojny bolo záujmom všetkých štátov pri akýchkoľvek konfliktoch vyhnúť sa nukleárnej vojne, ale zároveň zaznievali podobné nepriame vyhrážky.

A hoci sa počas mnohých rokov jadrové mocnosti viackrát ocitli vo veľmi silných konfrontáciách, okrem zvrhnutia bômb na Hirošimu a Nagasaki, ktoré definitívne ukončili druhú svetovú vojnu, sa ich vždy podarilo vyriešiť bez použitia jadrových zbraní. A to platí nielen o sovietskych diktátoroch z čias studenej vojny, ale aj v prípade konfliktu Indie a Pakistanu či Severnej Kórey.

Je pochopiteľné, že akákoľvek hrozba použitím jadrového arzenálu budí obavy. V prvom rade je dôležité sledovať dôveryhodné zdroje, médiá, ktoré nešíria paniku.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Rusko obsadilo najväčšiu jadrovú elektráreň. Aké sú riziká? Čítajte

Panika škodí

Akákoľvek panika v súčasnosti môže spôsobiť skôr škody. Napríklad niektorí reagovali na Putinove vyjadrenia aj útok na Záporožie zásobovaním sa jódovými tabletkami. Ministerstvo zdravotníctva už preto vyzvalo ľudí, aby nepoužívali jódové tablety.

„Ľuďom v tejto chvíli jednoznačne neodporúčame sa danými tabletkami predzásobovať. Dlhodobé užívanie jódovej profylaxie môže spôsobiť ohrozenie srdcovo-cievneho systému a poškodenie štítnej žľazy,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková upozornila, že aj v prípade havárie na jadrovej elektrárni, či už spôsobenej vojenskou akciou alebo inými okolnosťami, záležia následky od veľa rôznych faktorov.

"Vždy všetko záleží od miery poškodenia a od meteorologickej situácie, je to ťažké predikovať," povedala. Zároveň však zrekapitulovala základy princípov civilnej ochrany v prípade jadrovej havárie.

Denník SME ich doplnil aj o odporúčania slovenskej civilnej ochrany aj americkej vlády. Prinášame prehľad postupov, ktoré odborníci odporúčajú pre krízové situácie.

Pohotovostná batožina

V prípade akýchkoľvek akútnych udalostí je dobré mať pripravenú takzvanú pohotovostnú batožinu a nejde len nevyhnutne o vojnový konflikt – platí to aj pre prírodné katastrofy alebo havárie. Takáto batožina by mala mať maximálne 15 kilogramov pre dospelého človeka a maximálne desať kilogramov pre dieťa.

Mala by obsahovať lekárničku s bežnými liekmi, ale aj liekmi, ktoré pravidelné užívate; hygienické potreby, dezinfekčný prípravok, mydlo, dentálnu hygienu; batérie a nabíjacie zariadenia pre telefóny a ďalšie dôležité zariadenia; základné náhradné oblečenie, aj teplé veci; balenú vodu a balené potraviny na tri dni; knihu, karty, hračku pre deti a vhodné by bolo mať so sebou aj tradičné rádio na baterky. Nezabudnite na svojich domácich miláčikov.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Ako fungujú jódové tablety a treba ich zháňať? (otázky a odpovede) Čítajte

Signály

Každý štát má krízový plán a súčasťou toho je včasné varovanie obyvateľstva. Je dobré si zopakovať aj signály civilnej ochrany, aby ste vedeli, aký signál čo znamená a nepodliehali zbytočne panike.

Slovenská civilná ochrana používa tri základné signály sirén:

„VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti,
„OHROZENIE VODOU“ – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.
„KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania pre koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Každý druhý piatok v mesiaci o 12.00 h dochádza k preskúšaniu sirén stálym tónom. Keď to bude najbližšie, nezľaknite sa.

Zároveň štát o hrozbách informuje prostredníctvom masmédií a komunikačných prostriedkov. Vždy sledujte overené správy a informácie, nepodliehajte neovereným správam, ktoré len tak nájdete na internete.

Plán pomáha

Keď sa však obávate možného útoku, je dobré si spraviť aspoň teoretickú prípravu.

"V prípade sirén je dobré zachovať chladnú hlavu. Ukryť sa, najlepšie v kryte, pivnici alebo aj na vyšších podlažiach, ale pokúsiť sa utesniť príchod vzduchu z vonkajšieho prostredia. Riadiť sa pokynmi, je dobré mať doma malé rádio na baterky, keby došlo k výpadkom elektriny," povedala na tlačovej konferencii predsedníčka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková.

Skúste si premyslieť, kde v okolí vášho bydliska alebo práce by ste sa mohli ukryť. Obecné úrady majú povinnosť zverejňovať informácie o krytoch civilnej ochrany. Ak sa kryt nachádza ďaleko alebo nie ste si istý jeho vybavením, tak skúste hľadať inú možnosť. Váš úkryt by mal byť dostupný maximálne päť minút od miesta vášho bežného zdržiavania.

Dobré je si nájsť miesto pod úrovňou terénu. Ak takú možnosť nemáte, tak vhodným miestom sú aj betónové, panelové alebo tehlové budovy – pričom však si treba nájsť miesto vnútri budov, ideálne v miestnostiach bez okien, nie blízko striech a stien.

Vopred sa dohodnite, kde sa stretnete so svojou rodinou či blízkymi v prípade skončenia kritickej situácie .

Čo odporúčajú?

Opäť si zopakujme, že napriek mnohým napätým situáciám v minulosti nikdy po skončení druhej svetovej vojny k jadrovému útoku nedošlo. Zároveň vlády, ako napríklad aj americká, pripravili pre svoje obyvateľstvo odporúčania pred prípadnými katastrofami, haváriami alebo útokmi. Takéto odporúčania boli bežné aj počas studenej vojny aj v krajinách sovietskeho bloku.

Na základe týchto odporúčaní, v prípade varovania pred hroziacim útokom, okamžite odíďte do krytu alebo na miesto úkrytu. Ak máte možnosť si zobrať svoju pohotovostnú batožinu, urobte tak.

Ak hrozí výbuch a vy sa nachádzate vonku, skryte sa za čímkoľvek, čo by mohlo poskytnúť ochranu. Ľahnite si tvárou nadol, aby ste sa chránili pred teplom a lietajúcimi úlomkami. Ak je to možné, nedotýkajte sa očí, nosa a úst. Ak ste vo vozidle, bezpečne zastavte a skrčte sa vo vozidle.

Keď rázová vlna prejde, odíďte do najbližšieho, najlepšieho úkrytu, aby ste sa ochránili pred potenciálnym nukleárnym spádom. Na nájdenie vhodného prístrešku budete mať desať minút alebo viac.