BRATISLAVA. Na otázku, či má skúsenosti so zbraňami, jasne odpovedá, že áno.
Na mysli má predmet podobný civilnej ochrane v poslednom ročníku na strednej škole, keď sa učili hádzať umelým granátom.
Na otázku, či má strach, takmer v sekunde odpovie: "Nie."
Vzápätí sa zamyslí. "Možno hlboko v duši mám strach, lebo chcem žiť, chcem mať rodinu aj vnukov, prežiť život. Ale keď nepôjdem ja, tak kto," pokračuje vysokoškolák z Ukrajiny, ktorý študuje v Bratislave.
Vojna na Ukrajine: Na Charkov zaútočili ruskí výsadkári (minúta po minúte) Čítajte Nazarii Pastušenko je druhák a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského študuje biológiu. Má 19 rokov, jeho priateľka, ktorá ostala na Ukrajine, má 17.
Je rozhodnutý, že keď sa situácia na Ukrajine zhorší, vráti sa domov brániť mesto, hoci ho od toho určite budú odhovárať mama aj babka. Dospelí muži nemôžu Ukrajinu v súčasnosti opúšťať, tí v zahraničí sa však zatiaľ vracať nemusia.
Teraz majú dobrovoľníkov dosť, vraví Pastušenko. Využívajú ich najmä na stráženie, s ruskou armádou bojujú profesionálni vojaci, opisuje.
Aj jeho 26-ročný brat, vyštudovaný právnik, sa bol v utorok ráno zapísať a čaká, kedy dostane zbraň.
"Nechcem na to myslieť. Hoci rozumiem tomu, že môže v tejto vojne aj zomrieť. Už keď sa konflikt začal, rozhodol sa, že pôjde bojovať. A podľa mňa sa rozhodol správne," hovorí.
