Vojna je jedna z najstresujúcejších udalostí, aké človek môže zažiť. Keď pre ňu musí utekať z domova, je o to strašnejšia, pretože sa mu rozpadá celý život. Zraniteľní sú rovnako dospelí aj deti a ich prežívanie na úteku je veľmi náročné fyzicky aj psychicky.
Psychoterapeutka JANA RAČKOVÁ VYSKOČIL vysvetľuje, ako aktuálnu krízovú situáciu prežívajú ľudia utekajúci z Ukrajiny, či je ťažké pre človeka narýchlo sa adaptovať na nové prostredie, aj prečo je potrebná rýchla psychologická pomoc pre vojnových utečencov.

Čo sa deje v človeku, ktorý uteká pred vojnou?
Slová sú príliš málo na to, aby obsiahli úplne všetko, čo človek prežíva. Keď sa deje niečo také ako vojna, človek stráca pocit bezpečia a predstavu, že svet je bezpečné miesto.
Ide o naivné pravdy, ktoré v sebe máme všetci a držia nás v pohode. Vo vojne sa však toto všetko rúca. Istoty, ktoré si človek buduje, sa zrazu rozpadnú a prestanú existovať. A to je veľmi náročné na prežitie.
Dalo by sa to opísať ako šok?
Určite. Je to naozaj veľký šok, aj preto niektorým ľuďom, ktorí unikajú pred nebezpečenstvom, pocitovo možno ešte nedochádza, čo sa vlastne deje. Ak si nájdu miesto, kde budú môcť zostať na dlhšie obdobie, vtedy tieto pocity prídu a všetko sa im začne v hlave prehrávať. Vtedy môže nastať ešte náročnejšie obdobie.
Je útek pred vojnou jeden z najstresujúcejších zážitkov, ktoré človek môže zažiť?
Určite. Je to nepredstaviteľné. Všetko, čo dosiaľ jestvovalo, sa rozpadá, a človek musí začať fungovať nanovo, od nuly. Je to strašne veľký zásah pre telo, psychiku a celého človeka, ale aj pre rodinu a národ.
Z Ukrajiny utekajú státisíce ľudí, najmä zraniteľné skupiny. Ako to celé prežívajú deti?