BRATISLAVA. Najväčším problémom Slovenska v hybridnej vojne sú dezinformácie a propaganda. Pre agentúru SITA to povedal Matej Spišák z projektu Infosecurity. Proruské dezinformácie a propaganda na Slovensku cielia napríklad k podrývaniu dôvery v inštitúcie, v demokraciu, zahraničnopolitickú orientáciu, a teda útočia aj na členstvo Slovenska v NATO a Európskej únii.
Dezinformácie sa zameriavajú na trhliny, ktoré v spoločnosti už existujú, za účelom jej ešte väčšieho polarizovania.
Proruská propaganda
Podľa Spišáka zatiaľ neexistujú dáta, na ktorých by bolo možné zhodnotiť, či sa ruská hybridná aktivita na Slovensku pre vojnu na Ukrajine zvýšila.
„Môžeme však konštatovať, že subjekty, pri ktorých sme rôzne proruské dezinformácie a proruskú propagandu zaznamenávali aj v minulosti pokračujú v jej šírení aj počas vojny na Ukrajine,“ uviedol s tým, že pri niektorých došlo k zmierneniu rétoriky, ale iní pokračujú v tej istej aktivite.
Na Slovensku sa v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu šíria tri kľúčové dezinformačné naratívny.
„Tým prvým bolo tvrdenie, že za zvyšovanie napätia je zodpovedné NATO a USA. Druhý naratív bol spojený s nelegitímnou vládou v Kyjeve a celkovo útokmi na ukrajinskú štátnosť. Posledný sa dal vidieť ako možná zámienka na vojnu, napríklad tvrdenia o genocíde ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine,“ vysvetlil Spišák.
Šnídl: Hlavné správy mali kontakty s orgánmi pod vplyvom Ruska Čítajte Ako doplnil, niektorí dezinformátori vojnu priamo nepodporujú, prípadne ju dokonca odsúdili, snažia sa však vinu z Ruska preniesť na USA a Západ, prípadne používajú takzvaný „whataboutizmus“ a upriamujú pozornosť na iné vojny, do ktorých boli zapojené napríklad Spojené štáty americké.
Vojna o názor na sociálnych sieťach
V súčasnosti sú stále sociálne siete tým najlepším miestom na šírenie problematického obsahu. Nezmenilo sa to ani vojnou na Ukrajine. Podľa Spišáka sociálne siete stále „neuveriteľne“ zlyhávajú pri monitorovaní a blokovaní hoaxov.
„Vidíme to napríklad na Facebooku, kde sa dajú dohľadať príspevky s obsahom, ktorý poskytuje veľmi prekrútený pohľad na súčasné dianie na Ukrajine. A nielen to, tieto príspevky sú dokonca podporené reklamou, ktorú si istí aktéri financujú,“ skonštatoval s tým, že Facebook profituje z klamstiev o vojne na Ukrajine.
Šírenie dezinformácií nespadá pod slobodu prejavu, tvrdí Inštitút ľudských práv Čítajte Upozornil však na to, že niektorí aktéri sa sťahujú na platformu Telegram, kde je z dôvodu takmer nulovej kontroly možné šíriť akýkoľvek obsah.
Spišák zdôraznil, že verejná správa bola v súvislosti s hybridnými hrozbami po dlhé roky veľmi zanedbávaná. S príchodom súčasnej vlády na jednotlivých rezortoch vznikli nové útvary a navyšujú sa kapacity so zámerom bojovať s hybridnými hrozbami a zlepšiť strategickú komunikáciu štátu. Poznamenal však, že pripravenosť čeliť hybridným hrozbám nie je niečo, čo dokáže Slovensko za rok alebo dva.
„Je teda nevyhnutné prijať nových ľudí, ktorí sa budú týmto témam venovať, ale tiež zlepšiť koordináciu naprieč jednotlivými zložkami, ktorá prispeje k boju s hybridnými hrozbami,“ dodal Matej Spišák z projektu Infosecurity.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
