BRATISLAVA. Stíhačky Britského kráľovského letectva mali povolenie cudzie lietadlá nad Londýnom aj zostreliť, ak by hrozil útok na olympijské štadióny.
Bezpečnosť olympijských hier v roku 2012 si z obáv pred teroristickými útokmi britská vláda poistila vytvorením bezletovej zóny.
Išlo o náročnú operáciu, trvala niekoľko týždňov. Hoci bezletovú zónu tvoril len 50 kilometrov široký pás vzdušného priestoru nad juhovýchodným Londýnom, Británia zapojila niekoľko vrtuľníkov, stíhačiek, štyri systémy protivzdušnej obrany a tiež najväčšiu loď britského námorníctva HMS Ocean.
Keď Spojené štáty zaviedli po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 bezletové zóny nad severným a tiež južným Irakom, asi 50 lietadiel sa striedalo na niekoľko hodín do dňa, aby ochránili kurdskú a šiitsku menšinu pred vrtuľníkovými útokmi irackého diktátora Sadáma Husajna.
Čaká Moskvu porážka? Ruská armáda je podľa experta v rozklade, na dlhú vojnu sa nepripravila Čítajte Irak pritom disponoval len obmedzeným množstvom leteckej techniky, protivzdušná obrana bola väčšinou zničená vo vojne.
Ak by NATO súhlasilo s vytvorením bezletovej zóny nad Ukrajinou, ktorú opakovane žiada zriadiť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, členské štáty by sa tak museli vyrovnať nielen s hrozbou, že vtiahnu celú Európu do priameho vojnového konfliktu s Ruskom.
