Jurij Dmitrijev sa od pádu komunizmu v Rusku túla po lesoch so svojím psom. Nehľadá však huby či krásy prírody. Hľadá hroby. Spisuje fakty a zverejňuje, čo mnohí ani po páde komunizmu nechcú počuť: sovietsky režim má na konte milióny obetí.
Keď mu zavolajú, že v lese na lokalite Sandarmoch pri mestečku Medvežjegorsk v Karelsku na severe Ruska, našli akési kosti, ihneď vyrazí. Ešte nevie, že to bude jeho najvýznamnejší nález. V lesoch vykopú množstvo ľudských pozostatkov. Sú na nich stopy po streľbe a členovia expedície Dmitrijevovi so strachom vravia, nech ich radšej znova zahrabú. Historik to odmietne, pretože podľa neho si ako ľudské bytosti zaslúžia riadny pohreb.
Dmitrijev sa pričinil aj o to, aby na mieste tragédie vztýčili kameň s nápisom: "Ľudia, nezabíjajte jeden druhého."
Kosti pochádzajú z pozostatkov vyše deväťtisíc ľudí 58 národností. Boli medzi nimi aj desiatky ukrajinských umelcov, básnikov, literátov, dramatikov, výtvarníkov, jazykovedcov. Tí, ktorí nestihli emigrovať pred súdruhmi z Kremľa, nemali šancu prežiť. A zaradili sa do takzvanej vystrieľanej generácie.
Stalinský režim totiž vyhladil takmer celú ukrajinskú intelektuálnu elitu.
Prvá smrť
V Dome spisovateľov v Charkove sa 13. mája 1933 zišli viacerí ukrajinskí literáti a téma rozhovoru bola jediná: zatknutie mladého spisovateľa Mychajla Jalového. Sovieti ho zobrali a našili mu vymyslené obvinenia. Zvlášť Mykola Chvyľovyj to niesol veľmi osobne. Prečo práve kolega spisovateľ? Kto bude ďalší na rade?
Povraždení ukrajinskí umelci, zľava doprava: Mykola Chvyľovyj, Majk Johansen, Mykola Kuliš, Valerjan Poliščuk, Valerjan , Pidmohyľnyj, Mychajľ SemenkoChvyľovyj bol zakladateľ početných literárnych zoskupení, vydával básnické zbierky, fejtóny, humoresky, v roku 1927 vydal aj román Sľuky. Označujú ho za zakladateľa modernej ukrajinskej prózy.
Ukrajina je v tej dobe jednou zo zväzových republík Sovietskeho zväzu a mladí umelci sú spočiatku nadšení komunisti, ktorí veria, že práve po páde cárskeho režimu sa v novom, sovietskom režime, zavŕši ukrajinské obrodenie. Sovietsky zväz síce spočiatku proklamoval jednotlivým národom možnosť rozvíjať vlastnú kultúru a jazyk, v skutočnosti však išlo len o zastierací manéver, aby posilnil vplyv komunistickej strany v regiónoch. To sa týkalo zvlášť Ukrajiny, kde boľševici nežali sympatie.
Historik: Sovieti nevytvorili ukrajinskú štátnosť, práve naopak Čítajte Chvyľovyj patrí medzi umelcov, ktorí dlho iluzórne veria, že ukrajinská kultúra má šancu, vystupuje proti rusifikácii a ukrajinskú literatúru chce priblížiť európskej. Jeho diela chválila literárna kritika, no poburovali posluhovačov Kremľa. Nečudo, stačí uviesť názov jedného z jeho pamfletov z 20. rokov: Heť vid Moskvy! V preklade: Preč od Moskvy!
