BRATISLAVA. Tri generácie na jednej lavičke – babka, mama a dcéry vo veku sedem a deväť rokov. Na vybavenie dočasného útočiska na Slovensku čakali vo štvrtok popoludní v budove cudzineckej polície v Bratislave hodiny.
A pred nimi stále čakali desiatky nevybavených ľudí.
Otec s nimi nie je, ostať musel na Ukrajine ako ostatní dospelí muži po tom, ako v krajine vyhlásili mobilizáciu.
„Tu, tu, tu!“ vykríkne samo od seba sedemročné dievčatko, keď padne otázka, či sa plánujú neskôr vrátiť na Ukrajinu, alebo chcú ostať tu – na Slovensku. Náš dom ešte stojí, hoci okolie mesta ruskí vojaci zbombardovali, hovorí matka Dina Jarimenková. Po vojne sa chcú vrátiť.
Prichádzajú bez rodičov, zasiahnuť musí štát. Dať domov deťom z Ukrajiny nie je ľahké Čítajte Štyri hodiny čakala aj matka ročného dieťaťa z Mukačeva, ktoré sa v budove cudzineckej polície v Bratislave miestami nedočkavo ošívalo a poplakávalo. Ostatné deti si krátili čas s hračkami v detskom kútiku. Denník SME stretol aj rodinu, ktorá čakala šesť hodín.
