BRATISLAVA. Na Slovensku bude pôsobiť do 2100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území Slovenska v utorok odsúhlasila Národná rada (NR).
Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu. Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval.
Návrh podporil Hlas i Baška zo Smeru
Prítomnosť vojakov podporili všetci poslanci SaS, Sme rodina, Za ľudí i členovia klubu OĽANO okrem Milana Kuriaka, ktorý bol proti. Za boli aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase.
Poslanci Smeru sa zdržali až na Jaroslava Bašku, ten návrh podporil. Klub ĽSNS a odídenci z tohto klubu návrh nepodporili.
Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.
Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany Slovenska obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl.
Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.
Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca. "Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých," uviedla ešte pred časom hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Naď poďakoval aj opozičným poslancom
Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu.
Sídlia v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.
"Viac ako ústavná väčšina Národnej rady vie, čo je zodpovednosť, vie, kde je sever a vie, že NATO je tu práve na to, aby zaistila obranu a bezpečnosť celého svojho územia," uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) po hlasovaní.
Za podporu eFP sa poďakoval aj poslancom opozície. Ozrejmil, že na základe rozhodnutia parlamentu sa v najbližších dňoch začne s umiestňovaním vojakov, ako prví by mali prísť českí, následne nemeckí a holandskí vojaci. V prvom kole by podľa jeho slov mohlo prísť približne 1200 až 1300 vojakov.
Odmieta argumenty Smeru, že Slovensko nie je konfliktom na Ukrajine bezprostredne ohrozená, a preto nepotrebujeme prítomnosť aliančných vojsk. Podčiarkol, že nemôžeme čakať na to, kým nás niekto napadne a musíme sa pripraviť na všetky možné scenáre.
Smer na príchod vojakov NATO dôvod nevidí
Poslanci Smeru podľa ich šéfa Roberta Fica nevidia dostatočné bezpečnostné dôvody, pre ktoré by prítomnosť vojsk NATO podporili. Odvolávajú sa na ubezpečenia najvyšších ústavných činiteľov Slovenska, že Slovenská republika nečelí žiadnemu bezprostrednému ohrozeniu.
"Smer jednoznačne vyhlasuje, že v prípade bezprostredného ohrozenia Slovenska bude podporovať aktívnu spoluprácu s ostatnými členskými štátmi NATO a podporí aj návrh na prítomnosť ozbrojených síl členských štátov NATO na území Slovenska," skonštatoval Fico na tlačovej konferencii po hlasovaní.
Nevyhnutné riešenie
Prezidentka Zuzana Čaputová si myslí, že rozhodnutie parlamentu je zodpovedné a prítomnosť vojakov NATO považuje za nevyhnutné riešenie.
"Ruské politické vedenie vojensky zaútočilo na Ukrajinu, ale má neprijateľné nároky aj voči iným štátom vrátane Slovenska. V oficiálnych požiadavkách Kremľa z decembra minulého roka stojí, aby sa bývalé komunistické krajiny, ktoré vstúpili do Severoatlantickej aliancie, vzdali svojho práva prijať pomoc od spojencov bez súhlasu Ruska," povedala hlava štátu.
V praxi by to podľa nej znamenalo, že záväzok Severoatlantickej aliancie, prísť nám na pomoc v čase krízy, by sa stal iba prázdnym sľubom. "Brať na ľahkú váhu takéto nároky, vnímam ako neprípustné bezpečnostné riziko pre Slovensko, najmä ak ich počujeme od predstaviteľov krajiny, ktorá len pred troma týždňami bezdôvodne napadla svojho suseda," poznamenala.
Rusko podľa nej považuje susedné krajiny za sféru svojho vplyvu a pokiaľ by Vladimir Putin vojensky ovládol Ukrajinu, na východnej hranici Slovenska by sme susedili s Ruskom.
Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov považuje premiér Eduard Heger za najlepší krok, aký mohli všetci verejní zástupcovia pre bezpečnosť občanov Slovenska spraviť.
"Populizmus a zastrašovanie nesmú vyhrať v zápase o demokraciu, hodnoty a slobodu," povedal premiér.
