"Snažili sme sa, aby hlavnou správou nebolo to, že po nás strieľali, ale aby to zreálnilo celú reportáž, ktorú sme priviezli,“ hovorí český vojnový reportér a šéfredaktor internetového portálu VOXPOT VOJTĚCH BOHÁČ.
V rozhovore vysvetľuje, aká je vysoká odhodlanosť ukrajinských občanov brániť svoju krajinu, či to, prečo Slováci a Česi nemali rovnaký súcit s utekajúcimi zo Sýrie alebo Afganistanu.
Vojtěch Boháč
- český vojnový reportér,
- šéfredaktor českého internetového portálu VOXPOT,
- zameriava sa na konflikty, východnú Európu, Balkán a Blízky východ,
- absolvoval stáž v ukrajinskom a ruskom denníku.
Ako to vyzerá, keď na vás strieľajú ruskí vojaci?
Videli sme pred nami auto s veľkým písmenom V, ktorým sa označovali ruské jednotky. V tomto prípade to bola civilná dodávka. Začal som brzdiť, aby som skontroloval situáciu, a náhle sa spustila paľba. Vedľa dodávky bolo zrejme ešte ruské obrnené auto.
Keď sme si uvedomili, že sme pod paľbou, zaradili sme spiatočku a veľmi rýchlo sme cúvali. Pár guliek sa nám odrazilo od auta, jedna sa zaryla do kufra. Zvládli sme to čiastočne zrejme aj vďaka tomu, že za nami boli ukrajinské pozície a jeden obrnenec začal strieľať na ruské pozície.
Dá sa na takéto stresujúce situácie pripraviť tréningom?
Neviem. Dá sa na to pripraviť asi tým, keď sa človek v takýchto situáciách vyskytuje. Začiatok mojej kariéry občasného vojnového spravodajcu bol pod dopadom mín z mínometu. Nemyslím si však, že sa na to dá zvyknúť. Každá situácia je úplne nová a musíte reagovať čo najchladnejšie.
