Bola výzva, že všetky dievčatá, slobodné, nastúpiť, hotovo. Nedalo sa nič robiť, začína svoje rozprávanie Laura Špániková. Tento rok oslávi sté narodeniny. Je posledným žijúcim dievčaťom z prvého transportu, ktorý vyslal vojnový slovenský štát do vyhladzovacieho tábora Auschwitz.
"Išli sme ako kuriatka. Naložili nás do autobusu, rodičia zalamovali rukami, plakali, nič si nepomohli. A my, mladí ľudia, sme mysleli, že ideme na prácu," spomína v dokumentárnom filme, ktorý nakrútilo občianske združenie Edah.
Slovenský štát vypravil prvý transport židovských občanov presne pred 80 rokmi, 25. marca 1942, z Popradu. Išlo o 999 židovských žien a dievčat. Peklo Auschwitzu ich prežilo len zopár.
Posledná preživšia Laura Špániková sa v tých časoch ešte volala Ritterová. V čase deportácií mala 19 rokov. Bola rodáčka zo Stropkova, typického slovenského malomesta, ktoré malo vtedy tritisíc duší. Tretinu z nich tvorili Židia. Bola najmladšou z ôsmich detí, po škole pomáhala na domácom gazdovstve.
Ale človek chcel žiť
V marci 1942 sa však začala Akcia Dávid - tak pomenoval štát na čele s prezidentom Jozefom Tisom deportácie Židov zo Slovenska. Do rúk nacistov ochotne vyvážal vlastných občanov a ešte za každého deportovaného Žida platil nacistom 500 ríšskych mariek.
Laura Špániková. (zdroj: Martin Korčok)"Odišli sme 25. marca 1942, autobus nás vysadil v Kysaku, tam sme presadli do vlaku a doviezli nás do Popradu. Tam nás vyložili do jedného domu, kde bola slama, na tú slamu sme sa položili. Prišiel gardista a zobral nám všetko, čo sme mali na sebe, náušnice, retiazky, hodinky, prstene a povedal: Vy to už nebudete potrebovať. Mysleli sme, že je to žart. Potom nás naložili do vagónu, boli sme natisnutí ako haringy, išli sme deň a noc," spomína Špániková.
Varín, to nie je iba Tisova ulica. Pred holokaustom tu židia hrávali futbal s kresťanmi Čítajte Cestovali v dobytčích vagónoch s dvoma vedrami: jedno s vodou, druhé na potrebu. Za Čadcou prešli hranicu, od Slovákov si ich prevzali nacisti a doviezli ich k poľskému mestu Osvienčim. Tam Nemci počas druhej svetovej vojny zriadili koncentračný tábor Auschwitz. Komplex lágrov, ktorý fungoval ako továreň na smrť.
"Ostrihali nás dohola. Dali nám prúžkované šaty a dreváky. Tie dreváky veľmi ošúchali nohu. Kto nemohol mašírovať, toho zastrelili. Tak ja som zobrala dreváky do ruky, zem bola ešte ľadová a išla som bosá," opisuje v dokumente Špániková. "Každá práca bola veľmi namáhavá. Dážď na nás padal od rána do večera a my sme museli pracovať. SS-man stál so psom pod šopou a nepustil nás schovať sa."
Ale človek chcel žiť, ešte stále chcel žiť, dodáva.
