Text je prepisom relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Lenka Šamajová.
„Niektorí ľudia sú až precitlivelí na hrozbu a môžu reagovať výraznejšie než väčšina. Otázka je, či u niektorých nehrá rolu, že zažili ohrozenie, a preto silnejšie prežívajú situáciu ohrozenia Ukrajiny a aj Európy,“ hovorí psychiater a prednosta Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne JOZEF HAŠTO.
V rozhovore vysvetľuje, koľko percent ľudí vo vojnovej situácii má symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, či to, ako vyzerá situácia ohľadom psychického zdravia aktuálne na Slovensku.
Jozef Hašto
- psychiater a psychoterapeut,
- školiteľ v autogénnom tréningu a v hypnóze,
- vyštudoval Fakultu všeobecného lekárstva na Karlovej univerzite v Prahe,
- prednosta Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne.
Prečo niekto znáša vojnu lepšie a niekto horšie?
Ak človek zažije vo vojne situáciu, že je bezprostredne ohrozený na živote, niekto zahynie vedľa neho alebo sa dozvie, že jeho blízki boli zabití, je náročné to spracovať. U časti ľudí dôjde k poruche, ktorá zvyčajne má charakter posttraumatickej stresovej poruchy.
Pokiaľ ide o vojnové situácie, odhad alebo skúsenosti sú, že 50 až 90 percent ľudí má symptómy posttraumatickej stresovej poruchy. Ak niekto v čase mieru zažije dopravnú nehodu, miera symptómov je len desať percent, čiže ide o vážnejší problém, ktorého výskyt je podobný ako pri znásilnení, kde tiež býva až 90 percent symptomatiky.
U mnohých to odznie spontánne po niekoľkých týždňoch, ale u časti ľudí to môže pretrvávať aj viac ako tri mesiace a to už ide o veľmi veľké riziko dlhodobého pretrvávania, ktoré môže trvať aj desaťročia.
Prejavuje sa trauma u každého inak?
