BRATISLAVA. Výročie prvého židovského transportu nám hlasno pripomína povinnosť zachovať mier, demokraciu a ľudské práva. Uviedol to v piatok predseda vlády Eduard Heger (OĽANO).
Ešte aktuálnejšie memento zachovania mieru
Premiér pripomenul, že pred 80 rokmi, konkrétne 25. marca 1942 vo večerných hodinách, vyrazil zo železničnej stanice v Poprade prvý transport so slovenskými Židmi. Smeroval do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Podľa Hegera tak odštartoval systematické vyhladzovanie skupiny obyvateľov len preto, že mali iné vierovyznanie.
"Toto smutné výročie nám dnes, keď u nášho priameho suseda zúri vojna, oveľa hlasnejšie ako kedykoľvek predtým pripomína, aké dôležité je jasne odmietať prejavy fašizmu, xenofóbie, rasizmu, ale aj princíp kolektívnej viny," uviedol premiér.
Doplnil, že v septembri 2021 sa vláda ospravedlnila za vojnový Židovský kódex, ktorý obmedzoval občianske a náboženské práva a v konečnom dôsledku predznamenal deportácie Židov do táborov smrti.
Od prvej deportácie slovenských Židov uplynulo 80 rokov Čítajte "Dnes chcem vyjadriť ľútosť nad zbytočnými obeťami ľudí, ktorí s nami žili bok po boku, a rovnako chcem zdôrazniť, že nikdy nemôžeme rezignovať na našu historickú úlohu - robiť všetko pre zachovanie mieru, demokracie a dodržiavanie ľudských a občianskych práv," zdôraznil predseda vlády.
Antisemitizmus nevymizol
Antisemitizmus zo spoločnosti podľa prezidentky Zuzany Čaputovej nevymizol, dokonca, ako tvrdí, za posledné roky rastie počet antisemitských incidentov. Hlava štátu na to upozornila v Poprade počas pietnej spomienky.
Židovské modlitebné, spoločenské a pietne miesta stále podľa prezidentky potrebujú zvýšenú ochranu. "Prejavmi antisemitizmu sú aj popieranie historických faktov a bagatelizácia zločinov, napríklad aj v podobe cynického zdôvodnenia agresie Ruska voči Ukrajine takzvanou 'denacifikáciou'," skonštatovala.
V súčasnosti si podľa Čaputovej vie verejnosť možno lepšie predstaviť udalosti spred 80 rokov, pretože za hranicami Slovenska je opäť vojna. "Keď sa naši predkovia ocitli zoči-voči zlu, kládli si otázku, či sa mu prizerať alebo postaviť. Našťastie, dnes riskujeme podstatne menej než oni, keď vyjadríme morálny postoj. O to silnejší by však mal byť náš hlas a naša ochota urobiť správnu vec," vyhlásila prezidentka.
Ako podotkla, obete holokaustu si spoločnosť uctí, keď bude aj v každodenných situáciách pamätať na slová a udalosti, ktoré holokaustu predchádzali. Rovnako aj keď spozornie pri každej nespravodlivosti či prejave nenávisti voči Židom alebo ďalším národom a menšinám.
Postavme sa zlu, kým nie je neskoro
Dnešné 80. výročie je mementom, aby sa Slovensko postavilo zlu, kým nie je ešte neskoro. Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS) to napísal vo svojom profile na sociálnej sieti. Minister zdôraznil, že obete prvého transportu slovenských Židov z Popradu do koncentračného tábora v Osvienčime zostávajú stále mementom, ktoré pripomína, akú tragédiu môže spôsobiť ľudské zlyhanie a totalita.
„Odsudzujem preto všetky formy nenávisti, v mene ktorej boli páchané zločiny počas druhej svetovej vojny a Slovenského štátu. Uvedomiť si ale treba aj dnešné kontexty tohto výročia. Vtedajšie transporty na smrť už boli len vyvrcholením procesov a udalostí, ktoré začali oveľa skôr, a to šírením nenávisti voči jednej skupine ľudí, ktorá sa previnila len tým, čím bola,“ vyhlásil minister.
Korčok pripomenul aj paralelu v deportácii Židov k ruskej agresii na Ukrajine, ktorá má za cieľ „denacifikáciu či odmietanie existencie ukrajinského národa“. Minister konštatuje, že holokaust nechce porovnávať s vojnou na Ukrajine, no vidí v tom určitú podobnosť.
„To, čo má na začiatku len slovnú podobu, sa neskôr môže zvrhnúť do toho, čo si dnes smutne pripomíname v súvislosti s prvým židovským transportom zo Slovenska, alebo sa zvrhne do toho, že sa s cieľom denacifikácie Ukrajiny alebo ochrany jedného etnika na Donbase, bombardujú nemocnice, školy a jadrové elektrárne,“ zdôraznil.
Nenávisť zažíva rozmach
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová upozornila, že nenávisť, rasizmus a antisemitizmus sú v spoločnosti stále prítomné a v týchto dňoch zažívajú nevídaný rozmach. Uviedla to v statuse na sociálnej sieti v súvislosti s 80. výročím.
Spomienku na prvý transport si Patakyová uctila vo štvrtok 24. marca účasťou na premietaní filmu Dievčatá z prvého transportu do Auschwitzu a dnes pietnym aktom na železničnej stanici v Poprade. Vo svojom statuse poukázala na to, že 999 žien a dievčat bolo pred 80 rokmi nahnaných do vagónov určených na prepravu dobytka. Z prvého transportu sa z Auschwitzu pritom vrátilo dvadsať žien. Týmto sa začala prvá vlna transportov zo Slovenska, ktorá trvala až do 20. októbra 1942.
„Nechceme, aby sa tragická história zopakovala, musíme preto zabrániť šíreniu nenávisti a nesmieme podceňovať silu slov. Minulosť nám už neraz ukázala, že nenávisť a radikálne postoje nikdy žiaden problém nevyriešili. Naopak, viedli k najväčším a najohavnejším tragédiám, aké kedy našu spoločnosť postihli a práve táto spomienka je toho príkladom,“ zhodnotila ombudsmanka. Každá katastrofa podľa nej začína myšlienkami pretavenými do slov, ktoré postupne vystriedajú nebezpečné skutky, čo aktuálne ukazuje aj vojna na Ukrajine.
Patakyová zdôrazňuje, že všetci si zaslúžia byť slobodní a rovní v dôstojnosti a právach, čo zaručuje Všeobecná deklarácia ľudských práv aj Ústava SR.
