Text je prepisom relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Barbora Paľovčíková.
"Musela som sa obrniť obranným štítom, aby som si frustráciu nepripúšťala, pretože človek musel ísť ďalej riešiť veci, musel zvažovať, ako ich odkomunikuje," hovorí verejná ochrankyňa práv MÁRIA PATAKYOVÁ o nedostatočnej reakcii vlády na podnety jej úradu, na ktorého čele po piatich rokoch končí.
Napriek tomu pripomína dosiahnuté úspechy v pôrodníctve alebo ospravedlnenie štátu nezákonne sterilizovaným Rómkam.
Mária Patakyová
- do úradu verejnej ochrankyne práv bola menová v roku 2017, oficiálne jej mandát vypršal 29. marca,
- od roku 1985 pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,
- v prípade policajného zásahu v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou z roku 2013 vstúpila prvý raz v histórii úradu ako tretia strana do konania pred Európskym súdom pre ľudské práva v januári 2019. Súd o rok neskôr rozhodol v prospech poškodených.
Je verejný ochranca práv už z podstaty práce neobľúbená funkcia u politikov?
Asi áno. V kultúre vnímania výsledkov preskúmavania podnetov, buď na systémovej úrovni, alebo vo vzťahu k parlamentu, sa v podmienkach našej politickej kultúry vníma kritika nie ako nastavenie zrkadla po vecnej stránke, ale vnímame ju v osobnej rovine. Preto je to nepríjemné, pretože sa to vníma, že kritizujete konkrétne niekoho.
Máte na to vysvetlenie?
