BRATISLAV. Ministerstvo obrany SR navrhuje zriadenie funkcie vojenského ombudsmana, ktorý bude mať za úlohu chrániť základné práva a slobody profesionálnych vojakov. Konať bude môcť na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy.
Vyplýva to z novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú predložil rezort obrany do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré končí 26. apríla.
Prax si žiada ochrancu práv vojakov
Dôvodom vypracovania návrhu zákona je skutočnosť, že prax poukazuje na potrebu viac spružniť personálne činnosti s profesionálnymi vojakmi, zefektívniť vstup, priebeh a skončenie štátnej služby profesionálnych vojakov.
Návrh zákon konštatuje, že profesionálny vojak pri uplatňovaní svojich práv nemá dostatok možností na to, aby sa domohol spravodlivosti, prípadne nápravy.
Jeho snaha o nápravu po vyčerpaní opravných prostriedkov zvyčajne končí súdnym sporom.
Ombudsman bude mať v tejto súvislosti vplyv na služobné úrady najmä pri zabezpečovaní lepšej ochrany ľudských práv a právom chránených záujmov profesionálneho vojaka.
Zmeny pri prijímaní do služby
Ministerstvo obrany chce tiež zákonom zefektívniť proces prijímania občanov do štátnej služby. Spôsob sa mení tak, aby podávanie žiadostí občanov a prijímací proces prebiehali kontinuálne, a súčasne aby služobný úrad nebol obmedzovaný termínmi vyhlásených výberových konaní.
Služobný úrad bude mať tiež povinnosť za účelom získania potrebného počtu záujemcov o štátnu službu profesionálneho vojaka zverejňovať v masovokomunikačných prostriedkoch výzvy obsahujúce najmä funkcie, druh štátnej služby, podmienky prijatia do štátnej služby, požadované doklady, termín a miesto na podanie žiadosti. Precizuje sa tiež úprava súvisiaca s priebehom a skončením štátnej služby profesionálneho vojaka.
„Motivácia personálu zvyšovať si svoje vedomosti a úspešne napredovať v štátnej službe nie je vyhovujúco zabezpečená. Systém štátnej služby neponúka pre neúspešných študentov vojenskej vysokej školy možnosť reštartu v inom hodnostnom zbore,“ hodnotí predložená novela s tým, že vstupné podmienky a proces prijímania nepokrývajú potreby meniaceho sa trhu práce. Rozširujú sa možnosti vzdelávania sa profesionálnych vojakov o ich vysielanie na externé stredoškolské nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium, vysokoškolské štúdium, ako aj o možnosť absolvovania kurzu, ktorý trvá najmenej 40 dní.
Rezort navrhuje tiež rozšíriť a spresniť doterajšie ustanovenie, podľa ktorého sa nepovažuje občan za spoľahlivého.
Proti propagande a radikalizácií
Nepovažoval by sa za neho napríklad občan, ktorý bez povolenia prezidenta vykonával vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu, ktorý nie je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.
„S rozmachom sociálnych sietí a internetu sú štáty stále pozadu v boji proti šíreniu propagandy a dezinformácií, podpory extrémistických zoskupení a kybernetickým útokom,“ uvádza dokument v pripomienkovaní.
Cieľom úpravy je tak zamedziť výkonu služby profesionálnemu vojakovi, ktorý sa stotožňuje s vymedzenými formami nenávistného prejavu alebo so skupinami, hnutiami a ideológiami, ktoré popierajú alebo v minulosti popierali princípy spočívajúce v základných právach a slobodách.
Ministerstvo obrany tiež zdôrazňuje nevyhnutnosť predchádzať hrozbe radikalizácie a šírenia extrémizmu medzi profesionálnymi vojakmi. Účinnosť zákona navrhujú od 1. januára 2023.
