Inflácia by v roku 2023 mohla stúpnuť od 10 do 14 percent, hovorí prognóza Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá ráta aj s tým, že vojna na Ukrajine spôsobí výpadky v našej ekonomike vo výške štyri až sedem miliárd eur.
Rast ekonomík sa spomalí. V lepšom prípade bude vo výške dve alebo tri percentá, v horšom prípade sa úplne zastaví.
Čo to pre Slovákov znamená, ako situáciu v Európe ovplyvní vojna na Ukrajine a komu a ako by mala vláda pomôcť pri rastúcich cenách, vysvetľuje v rozhovore viceguvernér NBS a ekonóm ĽUDOVÍT ÓDOR.
Text je prepisom relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Barbora Paľovčíková.
Prečo je škála čísel, keď sa rozprávame o inflácii a raste ekonomiky, taká široká?
Predovšetkým pre to, že všade je obrovská neistota. V súčasnosti je to najmä v súvislosti s vojnou (na Ukrajine), kde nevieme veľmi dobre predpovedať, čo sa udeje.
Sú tri-štyri veľmi dôležité kanály, cez ktoré môže vojna ovplyvniť aj našu ekonomiku. Veľmi záleží na tom, v akej intenzite sa udeje, aké budú protiopatrenia a či budeme odchádzať od ruských surovín, či budú (Rusi) ešte ochotní dodávať aj niektoré iné kovy, ktoré sú u nás dôležité pre výrobu. Je tam oveľa viac otázok než odpovedí.
Keby sme rátali s najhoršími scenármi, teda že by vojna pokračovala, zastavili by sa všetky dodávky a zvyšovali sankcie, nastane takmer 15-percentná inflácia a nulový rast ekonomiky?
Áno, dokonca to môže byť ešte horšie, lebo v našom dramatickom scenári sme nerátali až s tým, že sa úplne zastavia všetky dodávky. Rátali sme s tým, že dodávky sa obmedzia o nejakých 20 percent, čo vzhľadom na to, že teraz sme už na konci vykurovacej sezóny, nie je až taký malý odhad. Navyše, Európska únia ešte môže kompenzovať jednu krajinu, ktorá je na tom horšie možno ako druhá. Ale tak či tak, následky môžu byť ešte výraznejšie.
Ľudovít Ódor
- viceguvernérom NBS je od februára 2018,
- je spoluzakladateľom Inštitútu finančnej politiky, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Útvaru hodnoty za peniaze,
- pôsobil ako člen bankovej rady v Národnej banke Slovenska,
- v rokoch 2010 až 2012 pôsobil ako poradca premiérky a ministra financií,
- vyštudoval špecializáciu matematika-management na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Zmenili by sa čísla, keby sa vojna skončila? O akej prognóze by sme vtedy hovorili?
Keby sa zajtra zázračne dohodli, neprerušia sa dodávky a nebude sa robiť nič inak, tak či tak by sme ešte cítili relatívne dlho dozvuky vojny. Predovšetkým z titulu, že neistota by tu bola tak či tak, že možno dnes sa dohodli, ale nevieme, čo bude o týždeň.
Neistota robí náklady v ekonomikách. Aj keby sa vojna skončila, ľudia si ju pamätajú a vedia, že zrazu sa niečo môže stať, tak budú oveľa opatrnejší a budú zvažovať aj nákupy do budúcnosti. Viac budú možno sporiť a budú v defenzíve alebo iba jedným okom spať v noci. Je to problém pre ekonomiku, aj keby sme zajtra ukončili konflikt.
K čomu by ste prirovnali situáciu, ktorá teraz čaká Slovákov a Európanov?
Možno k rokom 2000 až 2002, keď sa najmä regulované ceny výrazne zvyšovali. Pamätám si, keď som prišiel ako čerstvý analytik do Komerčnej banky a moja prvá úloha bola predpovedať infláciu na ďalší rok.
Vtedy - ešte presne si pamätám číslo - som hovoril, že to bude niekde na úrovni 14,2. To boli presne časy, keď práve pre energie rástli ceny. Neznamená to katastrofu, že úroveň spotreby sa prepadne o 20 - 30 percent, ale dá sa to pri efektoch na domácnosti porovnať zhruba s obdobím roku 1999, možno rokov 2000 a 2001.
V dôsledku vysokých cien sa na Slovensku po deviatich rokoch znížia reálne mzdy, od ktorých sa odvíja životná úroveň. Časť ľudí sa s tým vyrovná, najhoršie však bude najchudobnejším, ku ktorým patria matky samoživiteľky, ľudia na dávkach v hmotnej núdzi a mnohopočetné rodiny, niektorí dôchodcovia s veľmi nízkymi dôchodkami. Zabudla som na niekoho vo výpočte?
V zásade sú to tie najzraniteľnejšie skupiny.
Príspevok na bývanie u nás na rozdiel od Českej republiky poberá málo domácností, navyše len tie v hmotnej núdzi. Mohol by tento nástroj reálne pomôcť?
