Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Rozhovor prepísala Monika Žigová.
V Žiline založil centrum pre ukrajinských utečencov s kapacitou takmer 300 postelí. Žilinčania na neho zavolali políciu aj hygienu. Napriek tomu Camp Žilina aj vďaka dobrovoľníkom funguje.
Podnikateľ MILAN DUBEC hovorí, že Ukrajinci sú obrovskou príležitosťou pre Slovensko. „Jediná cesta je otvoriť sa imigrácii. A keď sa nevieme otvoriť imigrácii z mimoeurópskych krajín, ľudia z Ukrajiny, s ktorej časťami sme boli pred osemdesiatimi rokmi v jednom štáte, sú ideálni a mali by sme ich privítať."
Milan Dubec
- prostredníctvom Nadácie Milana Dubca poskytuje ubytovanie utečencom z Ukrajiny,
- v rokoch 2015 – 2019 bol generálnym riaditeľom spoločnosti Ringier Axel Springer,
- je spoluzakladateľom portálu azet.sk,
- vedie developerskú spoločnosť Reinoo.
Koľko máte teraz ubytovaných Ukrajincov?
Vlna už ustala, je menej príchodov a skôr sa staráme o tých, ktorí k nám prišli. Momentálne máme asi 220 ľudí, ale cez kemp už prešlo 2 150 ľudí, ktorí tam prespali niekoľko nocí.
Je to lepší stanový tábor. Je síce v budove, ale je to hromadné ubytovanie pre 150 ľudí.
Mám si predstaviť postele v jednej veľkej miestnosti, áno?
Áno, ale sú oddelené paravánmi, aby tam bolo súkromie. Nie je to dlhodobé bývanie, preto ho pre ľudí hľadáme. V celom Žilinskom kraji sme mimo kempu umiestnili asi 850 ľudí.
Aké sú príbehy ľudí, ktorí u vás boli? Ktorý vám utkvel v pamäti?
V kempe sú každé tri dni úplne iní ako tí predtým. Tri dni sa chystáte na nejakú situáciu a potom sa zrazu zmení. Na začiatku prišiel autobus študentov pôvodom z Afriky, ktorí študovali v Charkove alebo v Kyjeve. To bolo prvých 55 hostí, potom prišlo dvadsať ďalších priamo z Ukrajiny.
Študenti vedeli, dva, tri, štyri jazyky, mohli sme sa s nimi rozprávať po anglicky. Ukrajinci po anglicky nevedeli, potrebovali sme tlmočníka. Naozaj sa to menilo.
Príbehy boli rôzne. Veľakrát nám ľudia hovorili a ukazovali, pozri, na tejto fotke je dom, kde som chodil, toto je námestie, ktoré explodovalo. A tam som bol pred dvoma týždňami na nejakej akcii.
Autenticky nám o tom rozprávali. Veľa žien, ktoré tam sú, má mužov na frontoch, ktorí reálne bojujú. Ženy sa museli s rodinami rozdeliť a nesú to ťažko.
Sú na nich traumy viditeľné?
