Príjemný víkend! Keď stíchnu sirény, uteká do domu objať stenu. Aj takto ukazujú svetu Ukrajinci vojnu a ich každodenný život v nej, na obľúbenom TikToku. Ako sa na ňu pozerá oceňovaný režisér Ivan Ostrochovský, prezrádza v rozhovore. Kedysi študoval za vojaka, a vojenská psychológia ho zaujíma. Zamýšľa sa nad konaním ruských vojakov a ich generálov, no nakrúcať plánuje, hoci to znie paradoxne, o pekných veciach, ktoré sa počas vojny dejú.
Ostrochovský: Niektoré témy nemôžem s ukrajinskými priateľmi otvárať. Neskôr sa im nevyhneme
Ivan Ostrochovský v Kyjeve. (zdroj: Pavol Pekarčík)Zastihli sme ho v Kyjeve. Keď sme sa ho spýtali, ako často musí telefonovať najbližším, aby doma vedeli, že je v poriadku, odpovedal: Moja mama nevie, že som tu.
Ak sa to dozvie, pravdepodobne nebude prekvapená. Režisér Ivan Ostrochovský dva roky študoval na vojenskej škole v Martine, bol aj v Iraku a v roku 2014 v Donecku. Citlivo vníma psychológiu vojakov.
„Strach a zlosť sú nebezpečný koktail. Určite nebezpečnejší ako ten Molotovov. Jedno je isté, ruskí vojaci sa dopustili niečoho neodpustiteľného. Bohužiaľ, je v tom aj strašidelná logika. Sme svedkami toho, že ruskí generáli nemajú úctu ani k svojim vlastným vojakom. Naslepo posielajú svojich nevycvičených vojakov bez krytia alebo tanky bez pechoty, čo je z vojenského hľadiska absolútny hazard. Bez úcty sa generáli prejavili, aj keď svojich vojakov nechali zakopať v Černobyle. Keď nemajú úctu k vlastným vojakom, akú môžu mať úctu k ukrajinským civilistom? Ich vnímanie hodnoty ľudského života je totálne odlišné od toho nášho,“ myslí si Ostrochovský. „To, čo Rusi robia, sa mi zdá byť hlúpe, kruté, zbytočné a ako som už povedal, kontraproduktívne pre nich samých.“
Ostrochovský, ktorého filmy uvádzajú v programoch prestížne zahraničné festivaly, sa na Ukrajinu vybral aj preto, že tu chce nakrúcať svoj ďalší film. Ale vojnu v nej v prvom pláne nebude ukazovať. „Nechcem hovoriť o tom, aké zverstvá sa tu dejú. Myslím si, že všetko je už samozrejmé a hádam nikomu nemusím vysvetľovať, o čo komu ide. Hľadám teda "pekný" námet. Môže to znieť paradoxne, ale na pozadí vojny sa dejú aj pekné veci,“ rozpráva.
Chystá sa do Charkova, pozrieť sa do zoologickej záhrady. „Rozmýšľam, aké to je, keď kŕmite slona, a letí vám raketa nad hlavou. Keď idete domov a rozmýšľate, či váš dom ešte stojí, a keď idete do práce, či ešte nejakú prácu máte. Život ide ďalej aj vo vojne.“
Herečky z Cenzorky: Tešiť sa z úspechu filmu je ťažké, keď nám bombardujú mestá
Herečky z Cenzorky. Marina Klimova, Liubov Vasylyna a Irina Kirjazeva (zľava) (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)V Bratislave sa stretli na odovzdávaní minulotýždňových filmových cien Slnko v sieti, denník SME sa s nimi stretol v predvečer ich odovzdávania. Každá bola za svoju úlohu vo filme režiséra Petra Kerekesa, nominovaná na ocenenie.
Vedľa seba sedeli tri ženy. Irina Kirjazevová, tmavovlasá dozorkyňa z väznice v Odese, je na prvý pohľad rázna. Marina Klimová, herečka kyjevského divadla, pôsobí placho. Ljubov Vasylynová, matka na materskej, bývalá väzenkyňa, neobsedí.
Stretli sa v odeskej väznici pri nakrúcaní filmu Cenzorka. Jedna z nich v meste na juhu Ukrajiny zostáva aj po útoku ruskej armády na Ukrajinu. Ďalšie dve z krajiny odišli.
Irina Kirjazevová v príbehu zo ženskej väznice hrá seba samu. Dozorkyňu, ktorá väzenkyniam kontroluje poštu. Z Bratislavy si odniesla národnú filmovú cenu Slnko v sieti za najlepší ženský herecký výkon.
„Neviem zaspať, kým nezavolám blízkym, aby som zistila, či sú v poriadku. Dookola sledujeme správy a internet, aby sme vedeli, čo sa v ktorom meste deje,“ hovorí Kirjazevová, ktorá z krajiny neodišla napriek vojne.
„Hnev... nenávisť, to cítim, keď nad tým premýšľam,“ pridáva sa Vasylynová.
A Kirjazevová pokračuje s odhodlaním: „Ak by mi prišiel povolávací rozkaz, dostala by som zbraň a príkaz, že musím ísť brániť, tak by som to urobila. Nemám s tým žiadny problém,“ hovorí a napraví si žlto-modrú stužku na klope.
Vasylynová súhlasne prikyvuje. Mrzí ju, že svoju krajinu momentálne brániť nemôže. „Keby som mala možnosť nechať deti v bezpečí, tak by som hneď dobrovoľne nastúpila do teritoriálnej obrany.“
Marina Klimovová si pre očami potichu premieta Mariupoľ a Buču. „Je to pre mňa nepochopiteľné. V 21. storočí takáto krutosť k ženám, deťom?“
Nebola dobrá herečka, no divadlo aj diváci ju milovali. Vznikol film o Kataríne Kolníkovej
Katarínu Kolníkovú v novom filme stvárňuje herečka Anikó Vargová. (zdroj: Bona Idea)Katarína Kolníková nebola len špecifickou herečkou, ktorá sa už počas života stala „oficiálná kultúrná památka“, ale pre autora a principála Radošinského naivného divadla Stanislava Štepku aj inšpiráciou. Niektoré postavy či dokonca celé hry vznikli len vďaka nej a pre ňu.
Inšpiratívny dialóg trvá dodnes. RTVS pri príležitosti 101 rokov od jej narodenia uvedie 17. apríla nový televízny film Pošta pani Kolníkovej.
„Sedím na zadku v pracovni ako v cele už druhý rok, lebo ako starec vraj aj musím. Divadlá sú pusté a zatvorené, a tak píšem, dokončujem hru o spolužití ľudí a lesa, čítam a užívam vitamíny C a D,“ povzdychne si v úvode jedného z listov Štepka.
Ďalej sa posťažuje na úroveň politikov, ktorí by podľa slovníka a vystupovania v parlamente nemali byť ani kočišmi, nieto ešte pánmi, a na záver listu sa spýta, aká je tam hore hlavná téma na debaty.
List pošle do Zberného strediska v nebi, kde naň už netrpezlivo čaká Kolníková. V odpovediach mu na oplátku referuje o nebeských záležitostiach, stretnutiach s Julom Satinským, Františkom Krištofom Veselým či princeznou Dianou. Toto láskavé, ale už mnohokrát opakované klišé stretnutí na druhej strane sa tiahne celým filmom.
Ukrajina zrejme vyhrá Eurovíziu, ale bude to dobrý nápad?
Dva roky po anexii Krymu zvíťazila na Eurovízii ukrajinská speváčka Jamala. (zdroj: TASR/AP)Finálové kolo Eurovízie bude síce až v polovici mája, ale svetové stávkové kancelárie už majú svojho favorita. Jednoznačným víťazom je pre nich kapela z Ukrajiny.
Členovia Kalush Orchestra len pred pár dňami dostali od vlády povolenie opustiť vojenské povinnosti, vycestovať do sveta a spievať pesničku Stefania. Zložili ju len pred pár dňami, no Ukrajinci ju už prijímajú ako svoju novú hymnu.
Plačú, že ich nemá kto utešiť a ošetriť im rany. Plačú, že ich nemá kto ukolísať. Plačú za svojou mamou, za Ukrajinou.
Hlasovanie je do veľkej miery výsledkom lobingu a politicky motivovaných rozhodnutí, čo teraz určite bude hrať v prospech krajiny, ktorá je obeťou vojenskej agresie. Medzi krajinami, ktoré majú v súťaži svojho zástupcu, existujú dlhodobé spojenectvá. Krížovo si odovzdávajú desať bodov, teda najvyšší možný počet.
"Doteraz to dokonca platilo aj o Ukrajine a Rusku. Navzájom sa povzbudzovali," hovorí Roman Bomboš, moderátor RTVS Roman Bomboš, ktorý vychádza zo svojich niekoľkoročných skúseností zo zákulisia Eurovízie.
Keď stíchnu sirény, uteká do domu objať stenu. Ukrajinci ukazujú vojnu na TikToku
Ukrajinka Valeria Shashenko ukazuje realitu vojny na svojom Tik Toku. (zdroj: Archív Tik Tok Valerie Shashenko)Najskôr raňajky, potom skontrolovať psa. Neskôr sa vyberie na prechádzku, ako píše v popiske videa „pozrieť sa, čo Putin urobil s mojím mestom,“. Nasleduje rýchly strih na Ukrajinku pri miestnom divadle v Černihive, ktoré bolo v tú noc zbombardované. To všetko za zvuku veselej melódie piesne Mulberry Street od Tarantella.
Imidžových videí typu „takto vyzeral môj deň“ je na sociálnej sietí tikTok množstvo. Aj Valeria Shashenok v krátkom videu ukazuje svoj bežný deň. Akurát ho netrávi na slnečnej terase reštaurácie, ale v protibombovom kryte. Prípadne sa divák pozerá, ako beží za zvuku sirén cez černihivskú ulicu plnú trosiek rovno do krytu. „Utekám pred Putinom, typický deň,“ dodáva s patričnou dávkou irónie.
TikTokové vojnové videá sú satirou aj drsným dokumentom v jednom. Obrázky trosiek, života v protibombovom kryte v kombinácii s Davidom Guettom a jeho skladbou Who's that chick v pozadí môžu pôsobiť dehonestujúco, priam šialene. Pre ľudí žijúcich každý deň vo vojne sú však azda jednou z mála možnosti uvoľniť sa.
Víkendový recept
Jarná terina v srnčom chrbáte. (zdroj: Naničmama.sk | Valika475)Inšpirujte sa veľkonočnými receptami šikovných žien z nanicmama.sk a tortyodmamy.sk.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
