BRATISLAVA. Šéf Smeru Robert Fico nie je prvým poslancom, o ktorého vzatí do väzby môže parlament rozhodovať.
Trojnásobný bývalý premiér čelí obvineniu z trestného činu založenia a zosnovania zločineckej skupiny a z ohrozenia daňového tajomstva. V rovnakom prípade je obvinený aj trojnásobný minister vnútra z Ficových vlád Robert Kaliňák.
Polícia vo štvrtok potvrdila, že vyšetrovateľ NAKA chce väzobné stíhanie nielen pre Kaliňáka, pri ktorom o väzbu vyšetrovateľ už požiadal, ale aj pre Fica.
Pri ňom je však proces zložitejší, keďže je poslancom. S jeho prípadným vzatím do väzby musí najskôr súhlasiť parlament, až potom môže o väzbe rozhodovať sudca.
Najpamätnejším prípadom, keď parlament rozhodoval o prípadnej väzbe poslanca, je hlasovanie z apríla 1999, keď polícia stíhala Ivana Lexu. Bývalý riaditeľ SIS z čias premiéra Vladimíra Mečiara mal poslaneckú imunitu vďaka tomu, že mu miesto poslanca za HZDS prepustil práve Mečiar.
Lexa potom, ako ho parlament vydal na väzobné stíhanie, pred televíznymi kamerami žartoval, vytiahol zubnú kefku a vyhlásil, že je na väzbu "pripravený psychicky aj materiálne".
Lexa šiel prvý raz do väzby v roku 1999 aj so zubnou kefkou. Súdy neskôr rozhodli, že nezákonne. (zdroj: ARCHÍV TASR)Lexa išiel do väzby pre obavy, že bude ovplyvňovať svedkov. Obvinený bol v roku 1999 vo viacerých prípadoch vrátane únosu Michala Kováča mladšieho.
Prezidentovho syna v roku 1995 podľa výsledkov vyšetrovania uniesla SIS pod Lexovým vedením. Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998 na skutky spojené s únosom vydal amnestie.
Utiekol a schudol
Lexu chránila poslanecká imunita nielen pred väzbou, ale aj pred samotným stíhaním. Široká imunita, ktorú vtedy poslanci mali, vyžadovala totiž aj to, aby parlament súhlasil so samotným obvinením poslanca.
Od polovice roka 2012 už takýto postup neplatí. Na stíhanie poslanca už súhlas parlamentu netreba.
