Je dojatý z ľudského prístupu policajtov a hasičov k ukrajinským utečencom na hraniciach. Zároveň však BRAŇO TICHÝ hovorí, že tím ministerstva vnútra, ktorý mal riešiť utečeneckú krízu, fatálne zlyhal.
"Pred pandémiou riešilo krízové riadenie najčastejšie lokálne záplavy v slovenských obciach. Zorganizovať miestnych hasičov a pomôcť starostovi - to bola škála, v ktorej uvažovali," tvrdí humanitárny pracovník, ktorý hneď od druhého dňa ruskej invázie na Ukrajinu koordinoval pomoc na slovenských hraniciach.
Po dvoch mesiacoch sa počty utečencov znižujú a Tichý odchádza od hraníc, pri ktorých zanechal fungujúce veľkokapacitné centrum, ktoré napĺňa prvé potreby prichádzajúcich Ukrajincov a Ukrajiniek.
V rozhovore hovorí aj o tom
- aké pochybenia v riadení krízy nastali zo strany štátu,
- prečo nám hrozí, že podobné veľké krízy v budúcnosti nemusíme zvládnuť,
- čo sa stane, keď výrazne klesnú počty dobrovoľníkov v Michalovciach aj na hraniciach,
- v čom je podobná a v čom odlišná súčasná utečenecká kríza od krízy počas vojny v Sýrii.
Ste dlhoročný mimovládkar, humanitárny pracovník. Vaša misia na slovensko-ukrajinských hraniciach bola vašou prvou skúsenosťou s prácou v štátnej správe. V minulosti ste síce s týmito zložkami už spolupracovali, ale až teraz ste boli ich priamou súčasťou. Ako túto skúsenosť hodnotíte?
Začnem mojím najpozitívnejším zážitkom. Dodnes som príjemne šokovaný a dojatý z ľudského a úprimného prístupu štátnych zložiek na hraniciach. Fotky vojakov nesúcich bábätká, pomáhajúcich s batožinou, to nebol len marketing, to som tam videl denne. Robili to s ľudskosťou, rozosmievali deti, tlačili kočíky.
Druhá skúsenosť je z opačného konca. Nie je to žiadne prekvapenie, ale práve v krízach sa to naplno ukazuje: štátna správa je poddimenzovaná a hýbe sa pomalým tempom. To je spôsobené tým, že tam mnohí ľudia pracujú 30 aj 40 rokov. Je to pre nich práca v tom najhoršom zmysle slova - odrobia si osem hodín a urobia to, čo im nadriadený povie. Neukážu žiadnu iniciatívu a nápad.
