
BRATISLAVA. Kaviárom sa ešte v 19. storočí kŕmili prasatá, prípadne sa vyhadzoval. Malé rybie vajíčka totiž po rozpustení ich obalu na jazyku síce najskôr zachutia jemne sladko, ihneď však nastupuje horká chuť.
Ikry sú spolu so šunkou, majonézou, natvrdo uvareným prekrojeným vajíčkom pôvodnou ingredienciou lahôdkového jedla známeho pod názvom ruské vajce.
Slovenskí výrobcovia ruských vajec, ktorí na znak solidarity s Ukrajinou po ruskej invázii jedlo premenovali, už kaviár pri príprave nevyužívajú. Ide však o jedinú indíciu pri pátraní po odpovedi, či malo ruské vajce vôbec niekedy niečo spoločné s Ruskom.
„Až do Svetovej výstavy v Paríži v roku 1876 kaviár nikto nejedol. Na výstave však ruská delegácia vo svojom pavilóne predstavila tri druhy kaviáru – čierny, červený a lisovaný. Francúzske denníky reagovali titulkom ,Ruské svinstvo‘,“ tvrdí historik Vladimír Tomčík, autor viacerých publikácií o dejinách gastronómie.
Tvrdí, že takéto spojenie ruského vajca s kaviárom a kaviáru s Ruskom môže spolu súvisieť, ide však podľa prinajlepšom o indíciu, ktorá nie je žiadnym dôkazom o ruskom pôvode Ruského vajca.
Viaceré potravinárske podniky na Slovensku a v Česku sa po vpáde Ruska na Ukrajinu koncom februára rozhodli vyjadriť Ukrajine solidaritu tým, že z výrobkov odstránili prívlastok „ruské“.
Ryba Košice začala namiesto ruského vajca predávať piknik vajce, Ryba Žilina zas vytvorila popri ruskom vajci aj alternatívny produkt lahôdkové vajce. Český výrobca Bidfood premenoval ruskú zmrzlinu na ukrajinskú.
Denník SME sa pokúsil pôvod označenia ruského vajca, ruskej zmrzliny a ruského kolesa vypátrať.