BRATISLAVA. Spomíname si dnes na minulú udalosť, ale spomíname na ňu vo veľmi konkrétnom aktuálnom kontexte vojenského konfliktu, ktorý prebieha v susednej Ukrajine.
Táto skutočnosť nám musí pripomínať, že mier nie je samozrejmosťou. Uviedla to v nedeľu prezidentka SR Zuzana Čaputová na vojenskom cintoríne vo Zvolene pri príležitosti 77. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe.
"To, že vzdáme hold príslušníkom sovietskej armády, ktorí sa zaslúžili za naše oslobodenie, nie je možné chápať ako legitimizáciu vojnového konfliktu na Ukrajine. Dokonca by som povedala, že je to zrada voči všetkým obetiam, ktoré bojovali proti skutočnému a nie domnelému fašizmu," povedala Čaputová.
Prezidentka si Deň víťazstva nad fašizmom a 77. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe pripomenula položením venca k Pamätníku 2. československej paradesantnej brigády v Badíne a tiež položením vencov na Cintoríne padlých vojakov sovietskej armády a Ústrednom vojnovom cintoríne Kráľovskej rumunskej armády vo Zvolene.
Na ústrednom vojenskom cintoríne vo Zvolene je pochovaných viac ako 17 600 príslušníkov sovietskej Červenej armády a viac ako 10 300 vojakov Kráľovskej rumunskej armády, ktorí v rokoch 1944 – 1945 zahynuli pri oslobodzovaní nášho územia. Cintoríny padlých sovietskych a rumunských vojakov sú národnými kultúrnymi pamiatkami SR.
Z minulosti sa treba poučiť
Druhá svetová vojna je mementom aj pre naše životy v 21. storočí. Ak ich chceme prežiť v mieri, musíme mať odhodlanie i prostriedky mier ubrániť. Premiér SR Eduard Heger (OĽANO) to uviedol na sociálnej sieti.
Hovorí o potrebe zobrať si z minulosti niekoľko ponaučení. "Zostaňme demokratickou krajinou v pevnom zväzku s našimi spojencami v EÚ a Severoatlantickej aliancii," podotkol premiér.
Druhá svetová vojna podľa neho vypovedá aj o tom, do akých krajností sa vie ľudstvo dostať na základe manipulácie s informáciami pod vedením patologicky zlých vodcov a ich nenávistných ideológií.
Ako ďalej uviedol, výročie ukončenia druhej svetovej vojny si pripomíname vo vypätej spoločenskej atmosfére i v zložitých medzinárodných podmienkach.
"Režim ruského prezidenta Vladimira Putina rozpútal na Ukrajine pod vymyslenými zámienkami nezmyselnú a desivú vojnu. V dôsledku tejto útočnej vojny rast cien energií a následne aj potravín zhoršuje sociálnu situáciu mnohých našich domácností s nízkymi príjmami," zdôraznil Heger.Zároveň je podľa jeho slov vedený zásadný zápas o presadenie reforiem, ktoré zlepšia život občanov na Slovensku. "Treba povedať, že každú z týchto udalostí zneužívajú extrémisti, aby zvýšili spoločenské napätie a posilnili si svoje pozície," doplnil premiér.
Prispieť musí každý
Mier nie je samozrejmou hodnotou ani v súčasnom svete. Príklad našich predkov nám jasne pripomína, že musíme stáť na strane demokracie a podporovať hrdinský boj proti agresorovi. Koaličné hnutie OĽANO to uviedlo na sociálnej sieti.
"Zmyslom Dňa boja proti fašizmu okrem iného je, aby sme si pripomenuli, aké zhubné následky majú šialené ideológie neznášanlivosti a rasizmu. Na konci tohto vojnového besnenia zostali milióny mŕtvych a zbedačené krajiny. Každý v rámci svojich možností by mal urobiť všetko pre to, aby sme my a naše deti nemuseli nikdy vojnové hrôzy zažívať," skonštatovalo OĽANO.
Hnutie podotklo, že práve dnes je spomienka na víťazstvo našich predkov aktuálna, keďže si ho pripomíname na pozadí skutočného boja ukrajinského ľudu proti ruským agresorom.
"Nech je dnešný deň pripomienkou toho, že našu pomoc Ukrajine myslíme vážne a urobíme všetko pre to, aby sme novodobého Hitlera z Ruska zastavili. Pretože ak ho spoločne nezastavíme na Ukrajine, nič mu nebude brániť v tom, aby to zajtra vyskúšal aj u nás," napísal na sociálnej sieti minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).
Vojna nesmie mať v Európe miesto
"Pripomínanie si temných kapitol našich dejín ponúka odpovede aj na problémy dneška. Po hrôzach, ktoré priniesla druhá svetová vojna, nechceme, aby si aj ďalšie generácie museli pripomínať nové a nové obete vojny. O to väčším mementom sú dnes pre nás tragické dosahy vojny v susednej Ukrajine," skonštatoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).
Podotkol, že si pripomíname pamiatku miliónov obetí, ale aj tých, ktorí sa fašizmu vzopreli. Dodal, že aj cieľom zahraničnej a bezpečnostnej politiky Slovenska je odrádzať od agresie voči nám a našim spojencom. "A tým podporovať rozvoj bezpečnej, prosperujúcej a demokratickej Európy, v ktorej vojna nebude mať miesto," doplnil Korčok.
Opakovaniu hrôz druhej svetovej vojny podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Martina Klusa (SaS) predídeme, len ak nepoľavíme v obrane demokracie a našich slobôd. "Na nenávistné ideológie musíme upozorňovať už v ich zárodku, inak môžu prerásť do ďalšej tragédie," napísal na sociálnej sieti.
Poukázal, že 77. výročie skončenia druhej svetovej vojny a Deň víťazstva nad fašizmom si dnes pripomíname inak ako predtým. Tiež poukázal na vojnu na Ukrajine.
"Kiež by sa Deň víťazstva nad fašizmom preto stal mementom aj pre novodobého agresora. Mementom, že krvavá vojna, ktorú vedie proti národu túžiacemu po slobode, demokracii a prosperite, sa raz skončí jeho porážkou a zatratením," skonštatoval.
Čo by povedali hrdinovia dnes?
Spomienka na koniec druhej svetovej vojny nebola podľa vicepremiérky a šéfky Za ľudí Veroniky Remišovej nikdy taká bolestivá a jej odkaz taký nástojčivý ako práve v týchto dňoch. Uviedla to pri príležitosti výročia jej skončenia na sociálnej sieti.
Pripomenula, že 8. mája 1945 sa "skončila najväčšia a najhroznejšia vojna v histórii ľudstva, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov obetí a obrovské materiálne škody". Takáto vojna by sa podľa jej slov už nemala nikdy opakovať.
Pamiatku hrdinov si prišla uctiť na vojenský cintorín Háj, kde je pochovaných viac ako 1300 vojakov, ktorí padli v bojoch o Liptovský Mikuláš. "Čo by asi povedali títo hrdinovia dnes, keby videli, že nad Európou znova visí hrozba vojny? A že Rusko sa nám vyhráža použitím jadrových zbraní," pýta sa vicepremiérka.
Považuje za hrozné, že práve vodca ruského národa, ktorý v 2. svetovej vojne položil veľkú obetu, vrátil po vyše 70 rokoch vojnu do Európy.
