Na Slovensko prišiel z Kuby v polovici 80. rokov za štúdiom, na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudoval nukleárnu ekológiu. Zažil Nežnú revolúciu, po ktorej sa musel skrývať, aby ho kubánska vláda nepriviedla naspäť do stále socialistickej vlasti.
Neskôr urobil kariéru v Nemecku, kde pôsobil ako model a porotca v tanečnej šou Let’s Dance. Z rovnakého dôvodu sa po dlhých rokoch vrátil na Slovensko.
Slováci sú podľa neho uvoľnenejší ako Nemci, ale chýba im sebavedomie. „Zo Slovákov mám dojem, že sa hanbia, že sú zo Slovenska, že je to malá krajina. Musíte sami sebe viac veriť a byť pyšnejší na to, odkiaľ ste,“ hovorí model, tanečník a porotca z Let’s Dance JORGE GONZÁLEZ.
Na Slovensko ste prišli v roku 1985 ako 17-ročný. Bolo ťažké dostať sa z Kuby na slovenskú vysokú školu?
Bolo to ťažké. Veľa som študoval, aby som dostal štipendium na denné štúdium. Od deviatich rokov som každý deň študoval. Musel som byť najlepším študentom, aby som mohol ísť do Bratislavy.
Prečo práve do Bratislavy?
Československo bolo na Kube známou krajinou, za komunizmu sme boli bratia. Mal som tetu Juanu, veľmi múdru ženu, ktorá veľa čítala a zamilovala sa do Kafkových románov. Potom sa začala zaujímať o Československo, vedela všetko. Toľko som o Kafkovi ako malý počúval, že som si myslel, že je to môj ujo. Začal som sa teda o Československo zaujímať. Bolo tu veľa študentov z Kuby. Povedal som si, že musím ísť.
Ako ste prežívali Nežnú revolúciu v Novembri 1989?
Bolo to veľmi zaujímavé. Revolučné pohyby sa už v Bratislave začali. V kultúrnom stredisku, do ktorého som patril ako model, sa niečo začalo diať. V divadelnej škole v Bratislave si študenti zvolili inú správu, prišla iná mentalita. Vtedy som si všimol, že sa bude diať niečo veľké.
Jorge González
- pochádza z Kuby,
- v 80. rokoch študoval v Bratislave,
- následne sa odsťahoval do Nemecka, kde žije doteraz,
- robil porotcu v tanečnej šou Let’s Dance v Nemecku a na Slovensku.
V ten deň, 17. novembra 1989, som išiel s kamarátmi do Prahy, ale ráno som sa musel vrátiť, lebo som išiel do školy. Vedel som, že keď sa niečo udeje, tak si nás zavolá kubánske veľvyslanectvo. To sa aj stalo, 18. novembra som musel ísť na veľvyslanectvo, kde nám povedali, že všetci v Československu sú naši nepriatelia.
