Bola to úplná náhoda. Bager šiel tak hlboko len pre podzemnú vodu. Keď v októbri 2005 zahrabol lyžicou do zeme, vyzeralo to na typický pracovný deň.
V Matejovciach, mestskej časti Popradu, sa na bývalom návrší staval priemyselný park a miesto na stavenisku s podmáčanou pôdou bolo treba stabilizovať. Hĺbili jamu, aby zdroj podzemnej vody zahádzali pripraveným kamením.
V hĺbke troch metrov však bagrista narazil na niečo nečakané. V blate a vode sa črtali silné drevené trámy. Zastavil stroj a vyšiel. Nikto nevedel čo ďalej, mysleli si, že ide o partizánsky bunker z čias vojny. Keď vedúci kázal jamu zahádzať kamením, strojník to odmietol, veď čo ak vybuchne munícia v starom bunkri.
Tak sa zachoval unikátny nález. V skutočnosti šlo o strop honosnej hrobky, ktorú tu postavili germánskemu kniežaťu pred vyše tisíc šesťsto rokmi. Bager zaškrabol jej strechu, no vnútri zostali poklady nevyčísliteľnej ceny.
Predmety zo zlata, striebra, časti nábytku aj súprava nádob, zrkadlo, nožnice, špáradlá zubov aj dosková hra. To všetko pre mladého muža, ktorého mali sprevádzať na dlhej ceste. Dnes sa hovorí o slovenskom Tutanchamonovi.
