Že ja riadim prezidentku? Absolútna lož
Americká veľvyslankyňa Bridget Brinková prišla na Slovensko pred tromi rokmi a od začiatku upozorňovala na hrozbu dezinformácií. V rozhovore, ktorý vznikol krátko pred jej odchodom z krajiny, priznáva, že táto hrozba medzitým ešte narástla.
Musíme reagovať pravdou a faktami, hovorí a ako ďalší spôsob boja proti dezinformáciám spomína zmenu jazyka tak, aby diplomatom a štátnym predstaviteľom rozumeli aj ľudia, ktorí nežijú v hlavnom meste.
Za najväčšiu zmenu, ktorá sa počas jej pôsobenia na Slovensku odohrala, považuje upevnenie vzťahov medzi Bratislavou a Washingtonom, ktorého vyvrcholením je obranná dohoda medzi oboma štátmi. V rozhovore opisuje tiež svoju predstavu, ako by sa mal správať ideálny štát.
Brinková zrejme čoskoro zasadne na sledovaný post veľvyslankyne v napadnutej Ukrajine, v súčasnosti prebieha proces jej schvaľovania v americkom Kongrese. Pred potvrdením sa k téme pôsobenia v Kyjeve nechcela vyjadrovať.
Do lesa odporúčam ísť len na vlastné riziko
Na turistickom chodníku neďaleko horskej chaty Poľana pri Hriňovej napadol medveď dvoch turistov. Jeden z mužov pri útoku medveďa prišiel o tvár, druhému šelma dohrýzla plece. Ten nakoniec zavolal aj pomoc. Ťažšie zraneného muža previezli záchranári do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.
Útok pri horskej chate nebol jediný v tomto týždni na Podpoľaní. Dva dni pred ním napadla medvedica horára z Očovej.
Začal utekať, ale šelma ho zrazila labou na zem. Postavil sa a utekal ďalej. Potom ho už šelma neprenasledovala, no utrpel viaceré poranenia.
V súvislosti s týmito udalosťami sa denník SME rozprával s odborníkom na medvede, zoológom Tiborom Patakym z Katedry aplikovanej zoológie a manažmentu zveri Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Fašistom je pre Kremeľ každý, kto odporuje Putinovi
V ich poňatí je fašistom každý, kto odporuje ich propagande. Inými slovami ten, kto vidí, že Ukrajina chce brániť svoju vlasť, hovorí o Putinovom režime Martin Laryš z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.
A hoci prokremeľská propaganda vyhlasuje, že chce Ukrajinu denacifikovať, ešte prednedávnom fungovala v Rusku najväčšia pravicová extrémistická scéna na svete.
Od anexie Krymu sa situácia zmenila. Kto chce dať priechod svojim sadistickým chúťkam, môže sa dať naverbovať do armády. "Vraždenie a mučenie mu tam nielen prejde, ešte dostane aj žold a prípadne si môže domov odviezť práčku," dodáva expert na politické násilie v postsovietskom priestore.
Slobodné Bielorusko už dosiahlo vo vojne dve víťazstvá
Bielorusko a Rusko nie sú rovnaké, aj keď sa to tak môže počas vojny na Ukrajine zdať. Režim Alexandra Lukašenka je okupačným režimom a rozhodne neodzrkadľuje záujmy bieloruskej spoločnosti.
S týmto posolstvom prišla do Prahy líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská. V rozhovore tiež opisuje, ako Bielorusi poškodili ruskú armádu a aké sankcie by mal Západ na Bielorusko uvaliť.
Na vlastnej koži som zažil, ako lieky menia človeka

Keď vypukla vojna na Ukrajine, celkom som zhlúpol, hovorí kaplán Pavel Ruml, ktorý pracuje vo Vojenskej nemocnici v Prahe. Hoci mal vizitu na paliatívnom oddelení, nemiestne vtipkoval s personálom a na porade rozdával príkazy nekontrolovateľne nadšený.
Až neskôr, keď slúžil omšu, si uvedomil, čo sa to s ním deje: prejavil sa na ňom posttraumatický syndróm ako vyšitý.
Ruml sedemnásť rokov pôsobil ako vojenský kaplán v Armáde Českej republiky. Bol na troch misiách. Vojakov nečakal pasívne v kaplnke, kým sa prídu vyspovedať, trávil s nimi celý deň a robil všetko s nimi. Vie do bodky, aké pravidlá má každá krajina vo vojne dodržiavať a to, čo s nimi robia Rusi, považuje za zhanobenie ľudstva v treťom tisícročí.
Špekulácie, ktoré počúva o Putinovom zdraví, v ňom vyvolávajú strach. Je si však istý, že s ruskými vojakmi je aj teraz nejaký kaplán a verí, že má na nich dobrý vplyv.
"Ak má farár v hlave všetko v poriadku a nie je prisluhovačom agresora, každý deň im má šancu povedať: chlapci, nebláznite."
Odpustiť rodičom, že nás zraňovali, je niekedy celoživotný proces
Konflikty či komplikované vzťahy s rodičmi nie sú typické len pre detstvo a dospievanie. Často sa ťahajú do dospelosti a dokážu aj naďalej spôsobovať bolesť. Najmä ak tí, ktorí zraňovali, boli rodičia.
„Fyzické odstrihnutie od rodičov môže byť sebazáchovným mechanizmom. Na druhej strane odstrihnutie neznamená, že sa naše zranenia uzdravia. Stále môžu byť prítomné a môžu negatívne ovplyvňovať náš život a vzťahy,“ tvrdí psychologička Lucia Záhorcová, ktorá sa vedecky zaoberá odpúšťaním vo vzťahoch.
Odpustenie a porozumenie rodičom môže byť podľa nej veľmi ozdravným procesom a má potenciál nepriamo zlepšiť aj vzťahy s inými blízkymi, napríklad s deťmi či s partnerom.
Ak vysoké školy sexuálne obťažovanie ignorujú, môžu porušovať zákon
Zažívajú na nich sexuálne obťažovanie, ale vysoké školy na Slovensku majú len málokedy funkčné a známe mechanizmy, ako pracovať s prevenciou, ale aj s riešením takejto formy diskriminácie.
Právnička Miroslava Novodomcová, ktorá pracuje pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, vysvetľuje, čo by sa na akademickej pôde malo zmeniť.
Častou chybou pri behu je zlé dýchanie. Treba viac zapojiť bránicu
"Ak je niekto obézny, neodporúčame mu, aby behal, pretože je to pre neho veľmi náročná aktivita. Nevydrží súvisle bežať ani päť minút. Už tento fakt ho bude odrádzať a spôsobovať mu psychické nepohodlie," vysvetľuje pre SME Viktor Bielik, ktorý pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Zdôrazňuje, že k behu by sme si mali vybudovať pozitívny vzťah a nezameriavať sa len na cieľ.
Vidíme, že čiernu dieru nevidíme. A to je dôkaz, že existuje
Urobiť fotku čiernej diery alebo skôr jej okolia bolo kedysi veľké sci-fi. Teraz vedci v priebehu troch rokov predstavili svetu už druhý takýto záber. Ide o dieru Sagittarius A* zo srdca našej Galaxie.
Snímka čiernej diery je nadľudský výkon, hovorí pre SME astrofyzik Roman Nagy z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
V rozhovore prezrádza, prečo je ťažké čiernu dieru odfotiť a prečo vlastne na zábere ani nie je. "Vidíme, že ju nevidíme," hovorí.
Dúfam, že ľudia nad zmenou klímy iba nemávnu rukou

Klimatológ Kamil Láska stál pred dvomi rokmi vo februári na ľadovci antarktického ostrova Jamesa Rossa. Bolo 15 stupňov a okolo neho vial teplý vzduch.
Ľadový kontinent navštívil už štrnásťkrát. Väčšinu z návštev strávil na českej Mendelovej polárnej stanici. Z poslednej vedeckej expedície sa vrátil v marci 2022. V rozhovore porozprával o živote na antarktickej stanici, aj o tom, aké dopady zmeny klímy vidno v jej okolí.
Rozhovory ZKH
- Šéf NAKA Ľubomír Daňko: Nevydanie Fica nám nekomplikuje prácu, chceme to ukončiť čo najskôr
- Šéf advokátskej komory Viliam Karas: Nebudem hodnotiť Paru, platí prezumpcia neviny
- Súdny lekár Norbert Moravanský: Na Ukrajine sme videli veľmi mladých ruských vojakov bez výstroja
Podcasty SME
- Ľudskosť: Výtvarníčka Zuzana Medzay o uzdravení z traumy: ja už sa smútku nebojím
- Index: Šéf finančného výboru Marián Viskupič: Prečo nezdaňovať bohatých viac?
- Gyncast: Primár Peter Kaščák: Endometrióza je zákerné ochorenie, nevieme predvídať jeho vývoj

Beata
Balogová
