BRATISLAVA. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) od štvrtka vstúpilo do štrajkovej pohotovosti.
Obce a mestá vyzvalo, aby prerušili či obmedzili komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy, zabezpečovali realizáciu prenesených kompetencií iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami zo štátu, či symbolicky stiahli pred budovami mestských a obecných úradov obecné vlajky na pol žrde.
Pre TASR to potvrdil ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Dôvodom sú aktuálne návrhy z dielne rezortu financií, ale aj dlhodobý prístup štátu voči samosprávam.
Združenie miest a obcí vstupuje do štrajkovej pohotovosti Čítajte Budú pripravovať celoslovenský štrajk
Mestá a obce ako súčasť štrajkovej pohotovosti majú účelne medializovať sociálno-ekonomické dosahy na miestnu územnú samosprávu. Taktiež zabezpečovať realizáciu prenesených kompetencií iba do obdobia, ktoré je finančne kryté dotáciami poukazovanými štátom na tento výkon. "Teda v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách," poznamenal Kaliňák.
Do konca júna majú symbolicky stiahnuť pred budovami mestských a obecných úradov obecné vlajky na pol žrde.
Samosprávy majú prioritne financovať kľúčové kompetencie miestnej územnej samosprávy a financovať ostatné kompetencie v závislosti od disponibilných finančných prostriedkov.
“Aktuálne opatrenia zo strany štátu likvidujú samosprávy a berú im možnosť zodpovedne sa starať o svojich obyvateľov.
„
Prerušiť, respektíve obmedziť, majú komunikáciu s ústrednými orgánmi štátnej správy na bezprostredne nevyhnutné obdobie. "Kým vláda neprejaví vôľu konštruktívne vyjednávať o výzvach a požiadavkách prijatých v uznesení 32. mimoriadneho snemu ZMOS," podotkol Kaliňák.
Zároveň potvrdil, že združenie bude pripravovať celoslovenský ostrý štrajk a v prípade nesplnenia požiadaviek ho po 30. júni aj vyhlási.
Štrajk podporujú aj SK8 a Únia miest Slovenska
Starosta bratislavskej Rače Michal Drotován uviedol, že sa ich miestny úrad k tejto iniciatíve pripája. "Ak štát naďalej nebude brať samosprávy ako rovnocenného partnera, ale ako fackovacieho panáka, tak za služby, ktoré si od nás objednal štát a neplatí ich, náklady presunieme naspäť na Okresný úrad Bratislava a prestaneme ich zabezpečovať," uviedol.
Deklaruje, že sa to nebude týkať školstva či sociálnych vecí (tie bude zabezpečovať v plnom rozsahu), ale vybraných správnych konaní. "Aby reálny dopad na obyvateľov bol čo najmenší, ale dopad na štát, naopak, čo najväčší," vysvetlil.
Podporu ZMOS-u vyjadrilo aj Združenie samosprávnych krajov - SK8. K avizovanému štrajku sa plánuje pridať aj Únia miest Slovenska.
"Aktuálne opatrenia zo strany štátu likvidujú samosprávy a berú im možnosť zodpovedne sa starať o svojich obyvateľov," uviedla pre TASR hovorkyňa únie Daniela Piršelová. Štát podľa únie neberie samosprávy ako partnerov.
Vlajka bratislavskej mestskej časti Petržalka je stiahnutá na pol žrde pred miestnym úradom. (zdroj: TASR)Únia miest Slovenska požiada o pomoc prezidentku
Únia miest Slovenska plánuje v najbližších dňoch požiadať o pomoc prezidentku Zuzanu Čaputovú. Na stretnutí ju chce poprosiť, aby sa postavila na stranu samospráv a pomohla ochrániť mestá a obce pred ich likvidáciou zo strany štátu.
Hovorkyňa Piršelová uviedla, že sa na tom zhodli zástupcovia členských miest únie na štvrtkovom online prezídiu. Únia tvrdí, že doteraz využila všetky svoje legitímne možnosti na to, aby vyzvala štát k spolupráci so samosprávami a našli tak spoločné riešenie v aktuálnej kríze, ktoré pomôže ľuďom a zároveň bude rešpektovať existenčné fungovanie miest a obcí.
Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček uviedol, že im sily aj riešenia pomaly dochádzajú.
„Snažíme sa so cťou a zodpovedne voči našim obyvateľom zvládnuť všetky náročné krízy, jednu po druhej, no bojovať popri tom ešte aj zo štátom, ktorý má evidentne záujem samosprávy zlikvidovať, to je už nad naše sily. Neviem, ako toto všetko zvládneme,“ povedal.
Zároveň zhodnotil, že sú svedkami najcentralistickejšej vlády v histórii Slovenska a autoritátskych praktík niektorých jej členov.
Ministerstvo financií sa ohradzuje
Ministerstvo financií sa voči tvrdeniam samospráv o znížení ich príjmov po zavedení prorodinných opatrení ohradzuje. Argumentuje dátami k výnosom z podielových daní, pripravenými kompenzačnými opatreniami a poukazuje tiež na prebytok bežných rozpočtov miestnych i krajských samospráv za rok 2021.
"Príjmy samospráv z dane z príjmov fyzických osôb budú aj po zavedení opatrení vyššie oproti pôvodne rozpočtovaným (3,44 miliardy eur), pričom vzrastú na 3,53 miliardy eur. V ďalších rokoch má pokračovať rast postupne až na 3,87 miliardy eur v roku 2025," uvádza ministerstvo financií.
Samosprávam je pripravené v odôvodnených prípadoch poskytnúť kompenzačné opatrenia týkajúce sa napríklad úpravy využitia rezervného fondu v roku 2022 či kompenzácií týkajúcich sa rastu cien energií.
"V odôvodnených prípadoch je ministerstvo financií pripravené odpustiť obciam i krajom časť poskytnutých návratných výpomocí z minulosti," dodal rezort s tým, že očakáva kvantifikáciu jednotlivých miest a krajov, ktoré budú chcieť využiť kompenzácie.
So samosprávami chcú ďalej rokovať
Ministerstvo financií pripomína aj to, že v roku 2020 poskytlo finančnú pomoc 1727 samosprávam v celkovom objeme 151 919 185 eur. "V tejto súvislosti dodávame, že danú pomoc vtedy nevyužilo alebo nemuselo využiť ďalších 1207 samospráv, čo poukazuje na to, že ich finančná kondícia nebola ohrozená," dodáva rezort.
Poukazuje tiež na to, že v rámci bežných rozpočtov vykázali miestne samosprávy za rok 2021 prebytok vo výške 420 miliónov eur a krajské 138 miliónov eur.
"Pri poukázanej sume z podielových daní to v prípade obcí a miest predstavovalo vyše 18 percent celkovej sumy, v prípade krajov je to 14 percent poukázaného príjmu," upozorňuje ministerstvo. Uisťuje zároveň, že so samosprávami chce naďalej konštruktívne rokovať.
