Napätá atmosféra v spravodajstve, nespokojnosť redaktorov, otvorené listy, výpovede, výmena šéfov aj polmiliónový televízny film v réžii programového riaditeľa.
Aj tieto udalosti charakterizujú päťročné pôsobenie Jaroslava Rezníka na poste riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska. Verejnoprávne médium by rád riadil aj naďalej, podal si prihlášku do volieb generálneho riaditeľa RTVS.
Rada RTVS už skonštatovala, že hlavné ciele koncepcie riadenia a rozvoja RTVS, s ktorou Rezník pred piatimi rokmi nastupoval do RTVS, sa mu podarilo naplniť.
Problémy v spravodajstve
Už krátko po nástupe Jaroslava Rezníka sa na jeseň v roku 2017 začali diať v spravodajstve udalosti, ktoré vzbudzovali pochybnosti a otázky. Tie sa umocnili pozastavením investigatívnej relácie Reportéri a slabým odkomunikovaním týchto krokov, čo Rezníkovi vyčítala aj Rada RTVS.
Kto sa prihlásil do volieb riaditeľa RTVS
RTVS by po päťročnom pôsobení na poste riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska rád aj naďalej riadil Jaroslav Rezník. Podal si prihlášku do volieb generálneho riaditeľa RTVS.
Uzávierka bola v piatok 27. mája.
Verejnoprávnemu telerozhlasu by chcel šéfovať aj Tibor Búza, bývalý programový riaditeľ z éry Václava Miku.
Prihlášky zaslali aj Ľuboš Machaj, Peter Janků, Peter Badač, Vladimír Seman, Daniel Živica a Ivan Golian.
Z pozície šéfa spravodajstva najprv odišiel Lukáš Diko, ktorý ho riadil počas éry Rezníkovho predchodcu Václava Miku.
Nastúpil Juraj Rybanský, ktorý mal dlhoročné skúsenosti s prácou v rozhlase aj v televízii, no pôsobil aj na komunikačných odboroch ministerstva životného prostredia a ministerstva hospodárstva.
Do vedenia spravodajstva sa pritom dostávali aj ďalší bývalí hovorcovia, čo vyvolávalo otázky, do akej miery budú schopní zachovávať nezávislosť a objektívnosť verejnoprávnej žurnalistiky. Rybanský napokon v pozícii šéfa dlho nevydržal a začiatkom roku 2018 ho vystriedal Vahram Chuguryan, ktorý v minulosti takisto pôsobil na komunikačných oddeleniach ministerstiev. A spolu s jeho nástupom vyvrcholila vzbura redaktorov.
„Zatiaľ pracujeme slobodne, ale v nepriateľskej atmosfére. Sme svedkami eliminácie, degradovania a preraďovania profesionálov, ktorí vyjadrujú voči manažmentu svoj kritický názor... Neveríme, že naši nadriadení sú schopní ochrániť redakciu pred silnými tlakmi z vonkajšieho prostredia,“ napísalo v tom období v otvorenom liste takmer 60 pracovníkov spravodajstva a vyjadrovali svoju nespokojnosť s vedením.
