Slováci prestávajú veriť Rusku, viac než polovica ho vníma ako hrozbu

BRATISLAVA. Oproti minulému roku sa podiel Slovákov vnímajúcich Rusko ako hrozbu zvýšil z 20 na 62 percent.

Konštatuje to prieskum verejnej mienky Globsec Trends 2022, ktorý meria zmenu postojov v deviatich krajinách strednej a východnej Európy vplyvom vojny na Ukrajine.

Aj napriek tomu, že viac ako 50 percent respondentov na Slovensku uviedlo, že Rusko je primárne zodpovedné za konflikt na Ukrajine, 16 percent si tiež myslí, že zodpovedná je Ukrajina, pretože utláčala rusky hovoriacu časť populácie.

Najviac ľudí na Slovensku zo všetkých skúmaných krajín (28 %) tvrdí, že Západ vyprovokoval Rusko. Podľa Globsecu to potvrdzuje dlhodobú zraniteľnosť Slovenska voči dezinformáciám a prokremeľskej propagande.

Tlačovú správu poskytol PR manažér Globsecu Adam Sipos.

Polovica Slovákov verí konšpiráciám

Celkovo 23 percent Slovákov tiež vníma Ukrajinu ako „bábku západu“, pričom táto prokremeľská obhajoba vojny rezonuje len u 7 percent Čechov. Zároveň 55 percent slovenských respondentov verí konšpiračným teóriám o tajných spolkoch či skupinách, ktoré riadia svet.

„Aj napriek tomu, že niektoré postoje ku geopolitike sa s vojnou zmenili, dáta opäť potvrdili silnú náchylnosť Slovákov veriť konšpiračným teóriám. Miera súhlasu s konšpiračnými teóriami sa na Slovensku za posledné roky nezmenila a ostáva jedna z najvyšších v regióne. Navyše Slovensko vyniká aj v miere pocitu ohrozenia. Približne polovica respondentov na Slovensku má pocit, že ich hodnoty a identita je ohrozovaná západom či migrantmi,“ doplnila Dominika Hajdu, ktorá vedie Centrum pre demokraciu a odolnosť.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Ropné embargo zdecimuje ruskú štátnu kasu, tankovanie ešte zdražie Čítajte

Zvýšené vnímanie Ruska ako hrozby na Slovensku kopíruje trend v celom regióne s výnimkou Bulharska a Maďarska.

„Rusko je dnes väčšinou Slovákov vnímané ako hrozba, ale paradoxne ho zároveň 37 percent, najviac v regióne, vníma ako strategického partnera Slovenska.

Jedným z dôvodov môže byť neustále prízvukovanie našej závislosti od ruského plynu v politickej diskusii, ktorá sa pretavuje do vnímania Ruska ako partnera,“ uviedla senior analytička a spoluautorka publikácie Katarína Klingová.

V rámci regiónu strednej a východnej Európy konsenzus ohľadom odpovedí na vojnu na Ukrajine absentuje.

Zatiaľ čo väčšina ľudí v každej krajine súhlasí so znížením energetickej závislosti na Rusku, podpora sankcií aj za cenu inflácie je jednoznačná v siedmich z deviatich krajín - na Slovensku je podpora presne na 50 percent.

Vstup Ukrajiny do EÚ a NATO

Krajiny sa tiež nezhodujú na tom, či by Ukrajina mala vstúpiť do Európskej únie či do NATO, alebo byť neutrálnou.

V šiestich z deviatich krajín existuje zhoda na podpore členstva Ukrajiny v EÚ či NATO, ale na Slovensku, v Bulharsku a v Maďarsku je viac ľudí naklonených možnosti neutrality.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Verili propagande, hoci realita ju vyvracala. Severodonecku teraz hrozí osud Mariupoľa Čítajte

Aj napriek tomu, že demokraciu ako vhodný systém vlády pre Slovensko schvaľujú tri štvrtiny respondentov, podpora pre autokratického lídra už druhý rok po sebe stúpla.

Až 49 percent respondentov na Slovensku odpovedalo pozitívne na tvrdenie, že silný líder, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom alebo voľbami je pre Slovensko dobrý, čo predstavuje nárast z 38 percent v roku 2021 a 25 percent v roku 2020.

„Podpora autokratov sa odráža aj v pozitívnom vnímaní konkrétnych lídrov. Vladimira Putina vnímajú pozitívne len 4 percentá Čechov, ale až 24 percent Slovákov. To isté platí pre čínskeho prezidenta Si Ťin-pchina, ktorého vníma pozitívne len 15 percent Čechov, ale až 25 percent Slovákov,“ dodal junior analytik Michal Kortiš.

Súčasť Západu

Slováci sa cítia byť viac súčasťou Západu než v roku 2021.

Tento ukazovateľ narástol z 26 percent na 34 percent, ale väčšina respondentov, 51 percent, stále preferuje postavenie SR „niekde uprostred“. Podpora NATO na Slovensku je 72 percent.

Výsledky reportu sú založené na prieskume verejnej mienky, ktorý sa konal v druhej polovici marca v deviatich krajinách strednej a východnej Európy na vzorke 1 000 respondentov za krajinu.

Zber sa uskutočnil v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku prostredníctvom prieskumných agentúr. Zber koordinovala agentúra Focus.