BRATISLAVA. K súčasným dominantám Banskej Štiavnice jednoznačne patrí baroková Kalvária z polovice 18. storočia, ktorá sa týči nad mestom.
Táto unikátna pamiatka však dlho chátrala, až ju v roku 2007 zaradili medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta. K jej záchrane prispela aj jedna z najväčších bánk u nás, VÚB.
Okrem finančných prostriedkov k obnove prispeli aj skupiny dobrovoľníkov z radov jej zamestnancov.
Banka sa dlhodobo angažuje aj v iných dobrovoľníckych projektoch. Spočiatku sa zúčastňovala najmä na aktivitách koordinovaných tretími stranami, no časom si začala organizovať akcie vo vlastnej réžii, prípadne spolupracuje aj s inými dobrovoľníckymi organizáciami.
„Veľmi často sa snažíme pomôcť pri takých projektoch, ktoré ako banka alebo nadácia podporujeme. Zamestnanci oceňujú, že sa s kolegami môžu stretnúť aj pri neformálnej príležitosti a zároveň pomôcť. Často ponúkame možnosť, aby sa zapájali celé tímy a budovali tak tímového ducha,“ hovorí Lucia Luptáková, manažérka internej komunikácie vo VÚB banke.
Viacerí experti či štúdie poukazujú na pozitívny vplyv dobrovoľníctva na šťastie, pracovný výkon či zdravie zamestnancov. Napriek tomu je však podľa experta na firemnú kultúru Jána Urigu dopad dobrovoľníctva v našich zemepisných šírkach stále nedocenená firemná kvalita.
„Manažér nevidí svojho podriadeného pracovať na priamom firemnom zadaní, dokonca je mimo firmu. Nedocenenie dopadu je aj na strane zamestnanca. Je to výsledok nevedomosti.“
Výhody pre firmy aj zamestnancov
Podľa analýzy o dobrovoľníctve z dielne ministerstva vnútra sa viac ako polovica dospelej populácie na Slovensku zapája do neformálnych dobrovoľníckych aktivít.
Robia dobré skutky, pomáhajú iným ľuďom s nákupom, opravami či domácnosťou.
Okrem toho sa asi tretina dospelých zapája do aktivít cez nejakú organizáciu, dodáva Nadácia Pontis, ktorá prepája firmy, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, komunity a jednotlivcov, aby spoločnými silami dosiahli pozitívne zmeny v zodpovednom podnikaní, v sociálnych inováciách a vo filantropii.
Projektová manažérka Pontisu Veronika Sedláčková poukazuje na viaceré štúdie potvrdzujúce pozitívny vplyv dobrovoľníctva na šťastie a výkonnosť zamestnancov.
Zároveň môžu získať nové zručnosti, napríklad v oblasti tímovej práce či komunikácie, prípadne si vylepšiť už získané zručnosti a rozšíriť si obzory vo svojom odbore.
„U mladej generácie a rovnaku aj u dlhoročných zamestnancov sa môže objaviť pocit nedostatočného naplnenia vo svojej každodennej práci. Kompenzácia dobrovoľníctvom je preto pre zamestnávateľov dobrým nástrojom, ako zvýšiť sebavedomie i sebahodnotu zamestnancov a pomôcť im tak cítiť sa šťastnejšie a užitočne,“ dodáva.
Výhody dobrovoľníctva môžu využiť aj manažéri, ktorí chcú otestovať, či sa zamestnanec hodí na vedúcu funkciu. Takéhoto človeka podľa nej môžu poveriť vedením skupiny dobrovoľníkov z firmy a otestovať, či má predpoklad na prácu s ľuďmi a ich manažovanie.
Štúdia spoločnosti Benevity, globálneho lídra v spoločenskej zodpovednosti a vývoji softvéru na zapojenie zamestnancov, z roku 2018 navyše ukázala, že zapájanie sa do filantropických aktivít a darovania znižuje fluktuáciu vo firme v priemere až o 57 percent.
Podpora morálky a pracovného prostredia
Podľa prieskumu spoločnosti Deloitte z roku 2017 môžu zamestnávatelia a zamestnanci prichádzať o benefity, ktoré firemné dobrovoľníctvo prináša. Vytvorenie kultúry dobrovoľníctva v spoločnosti má potenciál podporiť morálku, atmosféru na pracovisku a vnímanie značky ako takej.
Až 89 percent pracujúcich Američanov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, verí, že spoločnosti podporujúce dobrovoľníctvo ponúkajú lepšie pracovné prostredie než tie, ktoré tak nerobia. Asi 77 percent povedalo, že dobrovoľnícke aktivity podporované ich spoločnosťou tvoria základ pre ich duševnú pohodu.
Prieskum tiež ukázal, že 74 percentám respondentov poskytuje dobrovoľníctvo pocit pracovného naplnenia a 70 percent si myslí, že spoločnosti podporujúce dobrovoľníctvo majú lepšiu pracovnú atmosféru. Rovnaké percento respondentov verí, že dobrovoľníctvo môže zvýšiť pracovnú morálku zamestnancov.
Na druhej strane, respondenti nepovažujú dobrovoľníctvo za spôsob ako si zlepšiť svoju kariéru či nadobudnúť nové zručnosti.
Zdieľanie pozitívnych skúseností
Počet spoločností, ktoré svojim zamestnancom umožňujú zapojiť sa do dobrovoľníctva v rámci ich pracovného času na pravidelnej báze alebo jednorazovo, sa podľa Sedláčkovej zvyšuje.
Počas pandémie bolo trendom virtuálne dobrovoľníctvo, no momentálne opäť stúpa počet firiem, ktoré chcú prepájať zamestnancov s miestnou komunitou.
Jednou z takýchto aktivít je Naše Mesto, najväčšie podujatie firemného dobrovoľníctva na Slovensku, ktoré sa tento rok odohrá už po 16. raz. V priebehu rokov sa zapojilo až 78 743 dobrovoľníkov, ktorí pomáhali spolu 299 558 hodín vo viac ako 30 mestách a obciach po celom Slovensku.
Okrem klasických aktivít ako je sadenie stromov, natieranie lavičiek či plotov a trávenie času s klientmi domovov sociálnych služieb sa zapojili aj do čistenia Malého Dunaja z člnov či obnovy židovského cintorína v Spišskej Novej Vsi.
„Pri dobrovoľníckych aktivitách vidíte priamo na mieste radosť a vďačnosť tých, ktorým pomáhate. Je to ten najlepší teambuilding,“ povedala pre Pontis Miroslava Janušicová, firemná koordinátorka z IBM.
Spoločnosť sa do Nášho Mesta zapája od úplného začiatku a za celú históriu podujatia prišlo z nej aj najviac dobrovoľníkov.
Podľa expertov je dôležitý spôsob, akým sa zamestnanci motivujú k dobrovoľníctvu. Namiesto nútenia by mal podľa Urigu manažment ísť príkladom a stiahnuť so sebou aspoň niekoľkých zamestnancov.
„Pri fyzickej aktivite sa rúcajú bariéry medzi nadriadenými a podriadenými, medzi ITečkármi a HRistami. Všetci rovnako nevládzeme, všetkých nás všetko rovnako bolí a nakoniec sme všetci rovnako šťastní zo spoločného úspechu,“ dodáva.
Ďalším spôsobom je pozvať do firmy priamo tých, ktorí potrebujú pomôcť, aby si zamestnanci vypočuli ich príbeh. Hneď potom by mali ponúknuť možnosť zapojiť sa do tejto aktivity.
Dôležitá je komunikácia
Viaceré štúdie ukazujú, že ľudí k dobrovoľníctvu nemotivuje len čistý altruizmus. Častým motivátorom je aj získanie skúseností či socializácia s rovesníkmi, vysvetľuje behaviorálny konzultant Michal Plevka zo spoločnosti Mindworx.
„Za extrémne dôležité zároveň považujem nemyslieť len na motiváciu zamestnancov, ale aj na potenciálne prekážky,“ dodáva.
Štúdia spoločnosti Behavioural Insights Team z roku 2020 napríklad ukázala, že 42 percent respondentov v Británii by sa aj zapojilo do dobrovoľníckej aktivity, no nevedeli ako. Aj takáto malá prekážka môže podľa Plevku spôsobiť, že sa nezapoja nikdy. Podľa neho by celý proces mal byť zrozumiteľný a jednoduchý.
Ďalším dôležitým faktorom je veľmi jasne komunikovať, aký dopad ich dobrovoľnícka činnosť môže mať. Existuje viacero spôsobov, ako zefektívniť takúto komunikáciu, napríklad cez princíp sociálneho schválenia. Ten hovorí, že ľudia majú silnú tendenciu robiť to, čo ostatní.
Iná štúdia z dielne Behavioural Insights Team potvrdila, že ľudia majú väčšiu tendenciu platiť dane, chodiť do školy či prispieť charite ak veria, že aj ostatní okolo nich robia to isté.
„Ak chceme, aby ľudia začali s dobrovoľníctvom, komunikujme im, koľko ľudí to už robí, aký je spoločenský trend či že čísla dobrovoľníkov rastú,“ dodáva Plevka.
Beata
Balogová
