Pôst, samotka, tvrdé lôžko aj bitie trstenicou či metlou. Aj takto trestali mladých delikventov vo výchovných ústavoch už pred takmer sto rokmi.
Starosti s mládežou totiž nie sú produktom moderných čias. Prvá, Kráľovská polepšovňa vznikla na Slovensku už pred 120 rokmi.
„Problémovú mládež označovali ako úchylnú, abnormálnu, zanedbanú či mravne chybnú. Bola to mládež, ktorá utekala z domu, túlala sa, takisto záškoláci aj tí, ktorí skĺzali k žobraniu, krádežiam, boli delikventní,“ vysvetľuje historička Viktória Rigová, ktorá skúma vyše storočné dejiny slovenských polepšovní.
Kriminalita mladých súvisela nielen s rodinnou výchovou, ale aj so spoločenskými udalosťami.
„Negatívne vplyvy na rodinu mala prvá svetová vojna. Tá nespôsobila len materiálne škody, ale aj morálnu krízu a krízu rodinného života. Počas vojny mužov odviedli a deti zostávali bez otcovskej autority, ženy nastupovali do zamestnania, deti zostávali bez vzorov, nehovoriac o tom, že mnohé zostali po vojne sirotami alebo polosirotami,“ hovorí.

V rozhovore sa dočítate
- koho označovali za úchylnú mládež
- ktoré deti sa túlali, prostituovali, opúšťali domov
- ako sa rodičia sťažovali, že deti neposlúchajú kvôli čítaniu dobrodružných románov
- aké telesné tresty čakali chovanca pre pokus o útek či fajčenie
- o cenzúre listov z polepšovne
- o tom, ako vplývali vojny na kriminalitu mládeže
Odkedy sú na Slovensku polepšovne?
Zákonné články, ktoré sa za rakúsko-uhorskej monarchie zaoberali kriminálnou mládežou, dokladajú, že išlo o široko diskutovaný problém už na konci 19. storočia. Preto vznikla aj potreba vytvárať výchovné ústavy, polepšovne.
Na území dnešného Slovenska vznikol prvý takýto ústav v Košiciach v roku 1902, volal sa Kráľovská polepšovňa a mal pokryť územie severného Uhorska.
Ako si možno predstaviť vtedajšiu polepšovňu?
V prípade košického ústavu išlo o veľký komplex budov postavených priamo pre účely polepšovne. Areál zahŕňal triedy, izby aj dielne pre chovancov, venovali sa stolárstvu, zámočníctvu, košikárstvu, pekáreň piekla pre samotný ústav, v dielňach vyrábali napríklad nábytok pre súdy a podobne. Kľúčové bolo, aby bola mládež stále niečím zamestnaná.
Po vzniku Československa ho premenovali na Komenského ústav a dlho bol jediným na celom Slovensku. V medzivojnovom období však mohla byť problémová mládež umiestnená aj do ústavov na území Čiech a Moravy, podobne do Košíc sa dávali aj českí chlapci.
“Dobové termíny boli dnes môžu znieť pejoratívne. Problémovú mládež označovali ako úchylnú, abnormálnu, zanedbanú či mravne chybnú.
„
Hovoríte o problémovej mládeži. Kto spadal pod tento pojem?
Nebol to dobový výraz. Dobové termíny boli iné a dnes môžu znieť pejoratívne. Problémovú mládež označovali ako úchylnú, abnormálnu, zanedbanú či mravne chybnú.
Úchylnú?