BRATISLAVA. V rámci Národnej rady sa má zriadiť parlamentná stráž, ktorá bude zabezpečovať ochranu poriadku a bezpečnosti v budove Národnej rady a v ďalších priestoroch, kde bude rokovať.
Do prijatia zákona o parlamentnej stráži má jej funkciu plniť Policajný zbor, a to prostredníctvom služby ochrany určených osôb. Vyplýva to z novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorú v stredu schválilo plénum.
Nová legislatíva má byť účinná od 1. septembra, okrem viacerých ustanovení vrátane parlamentnej stráže, ktoré majú byť účinné od nového roka.
Policajt bude môcť poslanca vyviesť
Kým bude prijatý zákon o úlohách stráže, poslanci upravili zákon o Policajnom zbore v súvislosti s vyvedením poslanca z rokovacej sály. Policajt bude môcť použiť hmaty, chvaty či údery a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku aj vtedy, aby "prekonal aktívny odpor poslanca Národnej rady, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály".
Hmaty a chvaty bude môcť policajt použiť aj vtedy, aby "prekonal pasívny odpor poslanca Národnej rady, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály".
Vykázať poslanca z rokovacej sály bude po novom možné, pokiaľ tento poslanec neuposlúchne ani opakovanú výzvu predsedajúceho na opustenie rokovacej miestnosti. Hneď nato sa zvolá poslanecké grémium. Aj táto zmena má platiť od januára.
Vykázanie z rokovacej sály sa považuje za neospravedlnenú neúčasť poslanca na rokovacom dni schôdze. Vyvedenie poslanca bude po novom sankcionované stratou dvoch mesačných zárobkov, čiže platov, funkčných príplatkov a paušálnych náhrad.
"Ak k vyvedeniu poslanca dôjde v mesiaci, v ktorom sa končí volebné obdobie, stratou dvoch platov sa myslia dva platy, na ktoré má nárok po zániku jeho mandátu v zmysle zákona," píše sa v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prijalo plénum.
Zákon upravuje aj dĺžku vystúpení
Nová legislatíva tiež upravuje dĺžku vystúpení. V prípade návrhu na vyslovenie nedôvery jednému členovi vlády bude môcť s neobmedzeným rečníckym časom vystúpiť na jeho obhajobu aj člen vlády, ktorého vláda uznesením poverila oznámiť a odôvodniť stanovisko vlády v Národnej rade.
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej predsedovi sa má po novom prideliť na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
Návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády sa má zase prideliť na prerokovanie iba príslušnému výboru, do ktorého úseku činnosti patrí príslušné ministerstvo, ktoré riadi odvolávaný člen vlády.
Z novely tiež vyplýva, že vykázať poslanca bude možné aj z rokovania parlamentného výboru. Predseda výboru bude mať po novom právomoc podať návrh na začatie disciplinárneho konania za narušenie poriadku na schôdzi výboru, a to v prípade, ak bude poslanec z rokovacej miestnosti výboru vykázaný.
Novelizáciou sa má tiež určiť presná výška pokút, ktoré udeľuje mandátový a imunitný výbor. Poslanec, ktorý "urazil orgán národnej rady alebo poslanca alebo iného ústavného činiteľa a za svoje správanie sa neospravedlnil", by mal po novom dostať pokutu 1000 eur. Doteraz zákon hovoril o pokute do 1000 eur.
Pokutu vo výške 500 eur by mohol výbor uložiť poslancovi, ktorý porušil etický kódex poslanca, doteraz to bolo do 500 eur.
Schválili aj nový mediálny zákon
Poslanci tiež schválili nový zákon o mediálnych službách, ktorý nahradí doterajší zákon o vysielaní a retransmisii a tzv. zákon o digitálnom vysielaní. Predložilo ho ministerstvo kultúry a poslanci ho schválili s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi.
Dôvodom komplexnej zmeny má byť nedostatočný regulačný rámec, ktorý vzhľadom na rozvoj audiomediálnych služieb umožňujú súčasné právne úpravy.
"Nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie a poskytovateľov multiplexu aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu," uviedol rezort kultúry.
Právo na opravu končí, prichádza právo na vyjadrenie
V parlamente takisto prešiel zákon o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, na základe ktorého má doterajšie inštitúty práva na opravu a odpoveď nahradiť právo na vyjadrenie.
Po novom sa má týkať aj spravodajských webov, ktoré sa zaradia k periodickým publikáciám. Tak ako ostatné budú musieť v novej právnej úprave tiež priznať väčších investorov alebo darcov.
"Právo na vyjadrenie vychádza z pravidla 'audiatur et altera pars', teda z pravidla 'nech je vypočutá tiež druhá strana'. Podľa zákona je predmetom práva na vyjadrenie nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Oproti doterajšej právnej úprave sa vypustila možnosť uplatnenia inštitútu voči pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu," vysvetlilo ministerstvo kultúry, ktoré návrh predložilo.
Vydavateľ, prevádzkovateľ portálu a tlačová agentúra nebudú povinní uverejniť vyjadrenie, ak môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, ktorého sa žiadosť o uverejnenie vyjadrenia týka a ani vtedy, ak by bol uverejnením vyjadrenia spáchaný trestný čin či priestupok alebo "ak by bolo jeho uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi".
Pôvodne sa povinnosť uverejniť vyjadrenie nemala týkať ani prípadu, ak žiadosť podal verejný funkcionár, teda aj politik, a ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom jeho funkcie. Schválením pozmeňujúceho návrhu sa priznalo právo na vyjadrenie aj verejným funkcionárom. Právo na vyjadrenie sa spresní tak, aby sa dal poprieť, doplniť, spresniť alebo vysvetliť aj hodnotiaci úsudok, ktorý vychádza zo sporného tvrdenia.
S rozšírením skupiny periodických publikácií súvisí i úprava systému ich evidovania, ktorého súčasťou majú byť elektronické periodické publikácie a webové portály. Takisto sa nahradí doterajší pojem povinný výtlačok pojmom "deponát". Zákon upravuje počet depozitárov, ktorým sa majú odovzdávať povinné deponáty publikácie.
Čo ďalšie stanovuje právna úprava
Právna úprava tiež stanovuje povinnosť vydavateľovi publikácie zverejniť zoznam investorov alebo darcov v prípade, že je on alebo vydanie periodickej publikácie financované hromadným financovaním, pričom za to sa nepovažuje financovanie formou predplatného.
Zverejniť darcov majú tiež subjekty, ktorých finančné plnenie voči vydavateľovi alebo prevádzkovateľovi portálu presiahlo v kalendárnom roku 2000 eur.
Zákon tiež explicitne stanovuje, že vydavateľ periodickej publikácie ani tlačová agentúra nezodpovedajú za pravdivosť informácie zverejnenej v inzercii ani za klamlivú reklamu alebo porovnávaciu reklamu vzhľadom na to, že na tieto obsahy poskytnuté tretími osobami nemajú reálny vplyv.
Zriadiť sa má register v oblasti médií a audiovízie, ktorý má viesť ministerstvo. Rezort kultúry môže vymazať zo zoznamu publikácií aj takú publikáciu alebo web, ak ich vydavateľa alebo prevádzkovateľa financuje subjekt nachádzajúci sa na sankčnom zozname OSN alebo Európskej únie. Zakázať sa má tiež financovanie publikácie alebo vydavateľa teroristickou organizáciou alebo osobou či štátom, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname OSN alebo EÚ.
Po novom má byť vydavateľ, prevádzkovateľ portálu a tlačovej agentúry povinný zabezpečiť, aby sa neposkytovali obsahy v rozpore s nariadením Rady EÚ o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine.
Právo na ochranu zdroja sa nemá priznať osobe zachovávajúcej mlčanlivosť vo vzťahu k periodickej publikácii, ku ktorej sa zablokoval prístup z dôvodu, že vydavateľa alebo prevádzkovateľa portálu financuje teroristická organizácia alebo osoba či štát, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname OSN alebo EÚ alebo v prípade publikácie, ku ktorej je z ústavných dôvodov blokovaný alebo pozastavený prístup.
Zákon má byť účinný od augusta tohto roka.
Zmeny v obstarávaní od opozície prešli aj s podporou Sme rodina
Opozičný návrh na zmeny vo verejnom obstarávaní pri záverečnom hlasovaní v parlamente schválili, keď ho podporili aj poslanci koaličného hnutia Sme rodina. Nezaradený poslanec Jozef Šimko (kandidoval za stranu Kotlebovci-ĽSNS) chcel novelou zákona o verejnom obstarávaní riešiť dôsledky pri nadobúdaní nájomných bytov mestami a obcami.
Šimko, ktorý je aj primátorom Rimavskej Soboty, pôvodne navrhoval, aby Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) mohol ukladať pokuty v závislosti od miery zavinenia a závažnosti protiprávneho konania samospráv pri obstarávaní nájomných bytov. Súčasnú právnu úpravu s určením výšky pokuty 5 percent z hodnoty zákazky bez ohľadu na okolnosti prípadu označil za nesprávnu.
"Sankcie, ktoré vyrubil Úrad pre verejné obstarávanie, boli udelené na základe nesúladu medzi jednotlivými právnymi normami za striktné dodržanie postupu, ktorý stanovili Štátny fond rozvoja bývania a ministerstvo dopravy a výstavby," uviedol Šimko. Podľa neho sám ÚVO hromadne berie späť svoje žaloby, ktorými chcel dosiahnuť neplatnosť kúpnych zmlúv.
Poslanci schválili pozmeňujúci návrh predkladateľa na vypustenie prvej časti jeho pôvodného návrhu, ktorou chcel riešiť systém sankcionovania verejných obstarávateľov a obstarávateľov v budúcnosti. Bol by totiž problém uviesť ho do súladu s európskou legislatívou.
Výšku pokút za porušenie pravidiel obstarávania nájomných bytov označil predkladateľ za neúnosnú pre mnohé obce a mestá. Navrhol, aby bolo možné samosprávam odpustiť pohľadávky štátu voči ním.
"Nadobúdanie nájomných bytov financujú mestá a obce z verejných prostriedkov, ktoré musia v prípade zániku poskytovania sociálneho bývania vrátiť. Dostávajú sa tak do víru veľmi nepriaznivých situácií, pretože im hrozí nútená správa a zastavenie ďalších rozvojových aktivít," upozornil Šimko.
Touto situáciou sú podľa neho dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, pričom pre vyhlásenie neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou.
Opozičný poslanecký návrh, ktorý aj v prvom čítaní podporili tiež poslanci zo Sme rodina, kritizovali viacerí poslanci z klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS).
