BRATISLAVA. Po dvoch rokoch príprav koalícia popri hádkach o balíčku Igora Matoviča schválila aj nové mediálne zákony. Ich pôvodným zámerom bolo modernizovať legislatívu, ktorá sa ešte nevzťahovala na online médiá a dezinformačnú scénu.
Rozruch však vyvolali narýchlo prijaté pozmeňujúce návrhy na žiadosť Sme rodina a časti OĽaNO, ktoré vrátili do zákona právo politikov na odpoveď.
Denník SME preto pripravil sériu otázok a odpovedí o tom, aké zmeny tento balík mediálnych zákonov prinesie.
V texte odpovedáme na tieto otázky:
- Čo je právo na vyjadrenie?
- Prečo hlasovali za aj poslanci OĽaNO?
- Prečo to Sme rodina pretláčala?
- Kedy bude môcť politik žiadať o vyjadrenie?
- Bude štát na dezinformačné médiá prísnejší?
- Bude stále možné vypnúť dezinformačné médiá?
- Budú novinári a ich zdroje špeciálne chránení?
- Čo by mal zmeniť chystaný ústavný zákon?
- Ako to dopadlo s Matovičovým návrhom k politickým diskusiám?
Čo je právo na vyjadrenie?
Právo na vyjadrenie má v nových mediálnych zákonoch nahradiť právo na odpoveď a na opravu. Umožňuje ľuďom požiadať médium o zverejnenie ich reakcie, ak médium zverejnilo nejaké nepravdivé tvrdenie.
Právo na odpoveď dostala do zákona v roku 2008 vláda Smeru, a to nielen pre bežných ľudí, ale aj pre politikov. V roku 2011 vláda Ivety Radičovej z SDKÚ zmenila zákon tak, aby verejní funkcionári právo na odpoveď využívať nemohli.
Keď zákony pretláčajú výpalníci (komentár) Čítajte V roku 2019, teda už po vražde novinára Jána Kuciaka, sa však Smer, ktorý bol opäť pri moci, rozhodol právo na odpoveď politikom vrátiť.
"Politici majú svoje kanály na komunikáciu. Najsledovanejšie profily na sociálnych sieťach patrili politikom, vyjadrujú sa na tlačových konferenciách, ktoré sa vysielajú," hovorí mediálny právnik Tomáš Kamenec. "Nie je teda dôvod na to, aby si politik v rámci výkonu svojej verejnej funkcie mohol uplatňovať právo na odpoveď," dodáva.
