BRATISLAVA. Slovensko bude musieť finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi zaplatiť 9750 eur. Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva po jeho sťažnosti v súvislosti s odpočúvaním v rámci akcie Gorila.
Skonštatoval porušenie práva na súkromie. Tvrdenia o porušení práva na spravodlivé súdne konanie a na prezumpciu neviny európsky súd odmietol.
TASR informácie poskytol hovorca Ministerstva spravodlivosti SR Peter Bubla.
Sťažnosti v kauze Gorila
Haščák podal na ESĽP v rokoch 2012 a 2016 tri sťažnosti. Súviseli s odpočúvaním realizovaným Slovenskou informačnou službou v rámci akcie Gorila.
Finančník sa na ESĽP sťažoval na základe článku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na realizáciu odpočúvania, na vytvorenie a uchovávanie materiálov, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.
Haščáka nahrali, ako klame o Gorile. Vyhlásenia potom menil Čítajte Ďalej sa sťažoval na dĺžku trestného konania a na porušenie práva na prezumpciu neviny, priblížil Bubla. Haščák pôvodne od Slovenska požadoval 66-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy.
"ESĽP vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahujú aj na námietky sťažovateľa v tomto prípade," tvrdí Bubla.
ESĽP v minulosti rozhodol v prospech slovenského expolicajta Zoltána Vargu, ktorý žaloval štát vo veci odpočúvania Slovenskou informačnou službou v jeho bratislavskom byte v rámci operácie Gorila.
Použiteľnosť nahrávok
Haščákove sťažnosti sa podľa ESĽP týkali Gorily, a nie jeho obvinenia v roku 2020. Súd preto skonštatoval, že verejné vyhlásenia, výpovede v procesnom postavení svedka ani iné okolnosti nestavajú Haščáka do postavenia osoby materiálne obvinenej v trestnom konaní týkajúcom sa Gorily.
"Túto časť sťažnosti preto ESĽP odmietol z dôvodu nezlučiteľnosti s ustanoveniami dohovoru," poznamenal Bubla.
"ESĽP dnes opätovne potvrdil, že všetky materiály z akcie Gorila sú nelegálne a musia byť zničené," reagoval advokát Martin Škubla s tým, že to vylučuje ich použitie na akékoľvek právne účely vrátane dokazovania v trestnom konaní.
Zdôraznil, že povinnosť zničenia materiálov z akcie Gorila vyplýva štátu už z rozsudku ESĽP vydaného v lete 2021 vo veci Zoltána Vargu. "Nepeňažné povinnosti vyplývajúce z tohto rozsudku však štát doposiaľ ignoroval," podotkol.
"Je zrejmé, že ESĽP nijakým spôsobom nespochybnil použiteľnosť zvukových nahrávok, ktoré boli zaistené v trestnej veci obžalovaného M. K. a spol.," uviedol Úrad špeciálnej prokuratúry v reakcii na rozhodnutie ESĽP.
V odôvodnení svojho rozsudku súd podľa prokuratúry len uviedol, že polemika medzi Generálnou prokuratúrou SR a Úradom špeciálnej prokuratúry odhaľuje "nejednoznačnosť praktického a procesného statusu zrejme uniknutého primárneho materiálu".
