Príjemný víkend! Prečo sa známy český herec Jiří Mádl pustil do písania, hoci sa najlepšie cíti na filmovom pľaci? A ako mu pomohla psychoterapia? Prezrádza v rozhovore. Či sa bojí smrti, o tom zas hovorí ukrajinský režisér Ihor Ivanko, ktorý vstúpil do domobrany. Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská sa zas nedávno vyjadrila, že s vojnou nepočítala, nemala vraj ani zbalený kufor či pripravený pas.
Vo výbere vám prinášame aj recenzie na očakávaný slovenský film Stand up, ktorý tento týždeň vstúpil do kín, aj na jednu z najlepších divadelných inscenácií tejto sezóny, Vnorenú. A ako o svoje prežitie bojuje nezávislé kultúrne centrum Diera do sveta, aj prečo sa dostala do súkolia intríg a lokálnej politiky, sa dočítate v reportáži.
Jiří Mádl: Keď som pokorne sklonil hlavu a prijal zmeny v živote, vždy som bol odmenený

Český herec, režisér a scenárista Jiří Mádl si k svojim zabehnutým profesiám pridáva ďalšiu – spisovateľ. Príbeh dvojice, ktorá sa stretáva na internete v chatovej skupine, priniesol na stránkach svojho debutového románu Přitažlivost planety Krypton, ktorý vyšiel začiatkom júna. Jej hlavní hrdinovia Veronika a Martin sú na ceste k dospelosti, láske, sebaprijatiu a vyrovnaniu sa s vlastnou rodinnou minulosťou.
„Počul som, že kniha sa má písať s takou odvahou, akoby si ju nikdy nemal nikto prečítať a o to som sa snažil,“ hovorí v rozhovore pre SME.
"Myslím si, že vždy, keď niečo píšem, základy toho „domu“ sú zo mňa. Potom už sa postaví niečo ďalšie. No myslím si, že každý autor čerpá veľa zo seba. A aj keby písal o Kleopatre, tak tam nájde aspekt, ktorý je jeho.“
Najlepšie, najpohodlnejšie a najsilnejšie sa pritom Mádl cíti na filmovom pľaci. „Tam najviac využívam všetky aspekty svojej osobnosti. Je trochu jedno, či je to hranie pred kamerou alebo réžia. Skrátka cítim, že zužitkovávam svoje životné skúsenosti.
Keďže som začal pri filme skoro, cítim rytmus pľacu a mám rešpekt ku všetkým tým profesiám. A potom je druhé miesto, kde som sa takto cítil a vďaka tomu, že sa ma na to pýtate, zisťujem, že sú si podobné. Pamätám si, že som sa strašne dobre cítil v detskom tábore. Aj filmový pľac je vlastne ako taký tábor,“ dodáva. V rozhovore sa zveruje aj so svojim súkromím, s čím mu pomohla psychoterapia či ako vníma zmeny vo svojom živote.
Najviac ju desí, že jej syn chce byť vojakom. Prvá dáma Ukrajiny prehovorila aj o vojne

Na vojnu pripravená nebola, ako sama hovorí, dúfala, že predpovede tajných služieb sa nemôžu naplniť. Nemala zbalený kufor, ani pripravený pas. Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská strávila spolu s deťmi mesiace v tajnom úkryte, v odlúčení od svojho manžela, prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.
Nadránom 24. februára 2022 ju v prezidentskej rezidencii prebudili zvuky podobné ohňostroju. Zistila, že je v posteli sama. Vyskočila a vo vedľajšej miestnosti našla svojho manžela. Bol už prezlečený do obleku a kravaty.
„Začalo sa to,“ povedal jej a odišiel z miestnosti.
Olena a Volodymyr vyrastali v meste Kryvyj Rih a podľa Zelenskej slov nemohli byť viac rozdielni. Ona sa radšej utieka do ticha svojho súkromia. On je rodený zabávač, rád sa vidí a rád sa počúva. Ona je rezervovaná, zvažuje každé jedno slovo. On prehnane gestikuluje a využíva celú škálu svojich emócií.
„Vždy som vedela, že život s ním bude dobrodružstvo,“ zverila sa v nedávnom exkluzívnom interview pre časopis Economist Olena Zelenská. Rozhovorila sa aj o súkromí momentálne najsledovanejšieho prezidentského páru sveta, o deťoch, ale aj o vojne.
Chce byť stand-up komik stále na pódiu, aby ho neprešiel smiech?

Tiež ste si niekedy hovorili, že by vás zaujímalo, kto sú v skutočnosti tí ľudia, ktorí sa pred vás postavia na javisko a snažia sa vás zabaviť hovoreným slovom? Vravíte si, že majú odvahu, keď robia stand-up. Niektorí majú na to aj talent.
Je pre nich stand-up formou úniku alebo potreba okomentovať život s takými dávkami irónie, akú si môžu, či skôr chcú dovoliť len pri tejto príležitosti?
Hrdinom nového slovenského filmu Stand up je komik, no veľa smiechu nevyvoláva. Tvorcovia ho totiž sledujú najmä mimo pódia.
Vo svete tohto filmu divákovi nie je zle. Má sľubné rozvrhnutie, až je škoda, že tvorcovia cestu svojich postáv uponáhľali a za 75 minút sa cez niekoľko situácií dostali k poznaniu, ktoré by si zaslúžilo lepšie podchytenie.
Nestalo sa tak, hoci filmársky by na to tvorcovia, zdá sa, mali, a herecky to tiež nie je márne.
Je príjemné sledovať predovšetkým Zuzanu Norisovú v úlohe Táni, ktorá je úsporná, civilná a presná. V snímke účinkuje aj viacero známych slovenských stand-up komikov, hoci ich zapojenie do deja nie je výrazné.
Starať sa o príbuzného s demenciou je ako do vyčerpania plávať v hlbokej vode

"Keď sme ju napokon v januári dali do domova dôchodcov, vyčítala som si to, lebo sa jej stalo presne to, čoho som sa sama bála v detstve. Zomrela sama a za nie veľmi pekných okolností," vraví ženský hlas, kým tanečnica balansuje na okraji jednej vane.
Inscenáciu Vnorená uviedol festival Dotyky a spojenia, ktorý sa práve koná v Martine, v rámci hlavného programu. Ide o jednu z najlepších inscenácií, ktoré tento rok na Slovensku vznikli.
Je to príbeh o odchádzajúcej pamäti, nočnom blúdení bytom, o každodennom zápase pri umývaní, vyčerpaní a výčitkách svedomia. Príbeh, ktorý skôr, či neskôr spozná každý.
Na prvý pohľad ide o minimalistickú inscenáciu, no zážitok, ktorý divadlo Odivo divákom ponúka, je hlboký, dojemný a komplexný.
Režisér Ivanko: Táto vojna sa skončí, až keď to Rusom niekto oznámi v televízii

Ukrajinský režisér Ihor Ivanko dostal od úradov povolenie, aby sa v Bratislave mohol zúčastniť premiéry filmu, v ktorom rekonštruuje život svojho dedka, slávneho kameramana, ktorý dnes trpí Alzheimerom a veľa si už nepamätá. Aké pekné, že vojenské pravidlá na chvíľu ustúpili umeniu, povedali sme mu, keď sme ho stretli pred kinom.
„Neprišiel som kvôli filmu, prišiel som, aby som mohol povedať, čo sa u nás deje. Lebo keď sa táto vojna skončí, Rusi to poprú, ako už popreli veľa vecí zo svojich dejín, keď im nevyhovovali,“ povedal.
„Viem strieľať. Mám aj nejaké skúsenosti z vojny, lebo som bol na Donbase, ale mám ďaleko od profesionála. Keď sme sa s bratom prišli do domobrany prihlásiť, pred nami stálo v rade už 200 chlapov. A to bol len druhý deň vojny,“ opisuje filmár.
Na otázku, či sa nebojí smrti, odpovedá: „Samozrejme, aj ja verím, že budem dlho žiť, ale to nemení nič na tom, že aj tak všetci zomrieme. S tým sa treba vyrovnať.“
So smrťou vraj musel počítať už v momente, keď ešte hrozilo, že Rusi obsadia Kyjev. „Určite by rýchlo pobrali všetkých umelcov a novinárov a aktivistov, pretože my sme hlasom národa. Sme pre nich nepohodlní,“ dodáva.
Bojuje aj s predsudkami malomesta. Budúcnosť Diery do sveta je neistá

„Okrem divadla sa venujeme aj hudobným a filmovým podujatiam, čítačkám aj prednáškam o témach, ktoré považujeme za kľúčové ako feminizmus, ekológia, antiautoritárstvo, medziľudská solidarita, sociálna spravodlivosť a vykorisťovanie a marginalizácia slabších, spoločensko-kultúrna angažovanosť,“ opisuje dramaturgička Jana Hanzelová, ktorá patrí spoločne s manželom, režisérom Jánom Mikušom medzi zakladateľov Diery do sveta.
„Liptovský Mikuláš je naším rodiskom a dovtedy neponúkal podujatia, aké sme chceli vidieť.“ Nezávislé kultúrne centrum založili v roku 2014.
V neveľkom priestore Diery do sveta sa za osem rokov existencie vystriedali početní umelci. Ročne je to vyše stovky rôznych kultúrnych podujatí. Spolu už zorganizovali tisícku akcií. Liptovské končiny privítali začínajúce aj známe mená, punk aj elektroniku, divadelnú avantgardu, koncerty nastupujúcej generácie česko-slovenskej scény aj čítačky nových stredoeurópskych spisovateľov.
Prinášať nezávislú kultúru do regiónu je zásadne odlišné než v metropolách. Ak si chcete uctiť zavraždeného novinára Jána Kuciaka, môžete naraziť napríklad napríklad konšpiračné bludy. Dúhová vlajka kole oči konzervatívnej časti mesta. A keď vyvesíte transparenty proti policajnej brutalite voči Rómom v Moldave, sekíruje vás mestská polícia, aby ste ich zvesili.
Už pri svojom vzniku v roku 2014 zistili, že sa dostali do súkolia lokálnej politiky, intríg a osobných záujmov.
Za volebnými letákmi očierňujúcimi kultúrne centrum stála antikampaň Jána Blcháča, ktorý v rovnakom roku, ako vznikla Diera do sveta, vystriedal dovtedajšieho primátora Liptovského Mikuláša. Blcháč je momentálne vo funkcii už tretie obdobie. Okrem toho je poslancom Národnej rady aj župným poslancom, najprv bol členom Smeru-SD a od Fica nedávno prestúpil k Pellegrinimu, vyšetrovala ho aj NAKA.
Víkendový recept

Sú zelené, zdravé a chutné. Vyskúšajte pistáciové dobroty, ktoré potešia nielen oči.
Víkendový kvíz

Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
