"Československý Červený kríž prosí o vypátranie Ireny Kavašovej. Zobrala si za manžela Ferdinanda Kavaša a bola na návšteve u matky v Tepličke nad Váhom. Po ceste zo Žiliny do Kežmarku stala sa nezvestnou. Irena Kavašová bola tehotná a to v piatom mesiaci. Jej matka je stará žena a chce ešte pred smrťou vedieť, kde sa nachádza a či vôbec ešte žije."
Dobový dokument opisuje obludnú situáciu, v ktorej žili mnohí Slováci aj roky po skončení druhej svetovej vojny. Netušili, čo sa stalo s ich blízkymi.
V učebniciach dejepisu síce stojí, že na konci druhej svetovej vojny prišlo oslobodenie. Za červenou armádou však prichádzali na slovenské územie príslušníci tajnej polície. So zámienkou, aby očistili krajinu od fašistických kolaborantov, brali z miest a dedín mužov, mládež a dokonca aj tehotné ženy. Často išlo o nevinných ľudí, ktorým na príkaz z Moskvy prišili vymyslené obvinenia. A pre naplnenie kvót brali aj náhodných chodcov z ulíc.
Zo Slovenska, z územia suverénneho štátu, násilne odvliekli v roku 1945 do Sovietskeho zväzu tisíce ľudí. O ich osude nikto nevedel. Trpeli, otročili a zomierali v neľudských podmienkach v gulagoch.
Pátranie po odvlečenej tehotnej Irene Kavašovej bolo bezvýsledné. Medzitým ju deportovali na východ a vo vlaku potratila. V sovietskom lágri mala vzťah, z ktorého sa jej narodil syn Ján. Vzali jej ho, stretla sa s ním až po rokoch. Domov sa vrátila až v roku 1954. Medzitým ju vyhlásili za mŕtvu, jej manžel sa oženil s inou.
História sa opakuje. Putinove Rusko dnes znovu zapiera existenciu koncentračných táborov. Zo suverénneho územia Ukrajiny, ktorú napadli, odvláčajú tisíce ľudí a rovnako ako pred takmer 80 rokmi v Československu, teraz sa pýtajú na osud svojich blízkych Ukrajinci.
Podľa bádateľov sú paralely priam strašidelné.
